Podľa dokumentu o investičných prioritách v príprave a vo výstavbe cestnej infraštruktúry je tento zámer podľa priorít na jedenástom mieste, ale nie je hodnotený z hľadiska ekonomickej návratnosti a plnenia cieľov. Odhadované náklady na výstavbu úsekov v plnom profile zo severu na juh v dĺžke 150 kilometrov sú predbežne dve miliardy eur.
Minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nom. Sme rodina) informoval, že od Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) majú súhlas na pokračovanie v príprave výstavby rýchlostnej cesty R1 iba pre havarijný stav mosta v Šalkovej (východná mestská časť Banskej Bystrice), ale ďalej súhlas nemajú. „To je odpoveď ÚHP, že pokiaľ nebude jasné, kadiaľ bude smerovať severo-južné prepojenie, či cez Martin a Kremnicu, alebo poza Donovaly na D1, tak nás nechcú pustiť do pokračovania R1 viac ako je nevyhnutné,“ povedal Doležal na sociálnej sieti s tým, že potom by tá trasa bola jasne preferovaná.
Čítajte viac Lacné pohonné hmoty v Maďarsku budú aj naďalej, Orbán predĺžil nariadenie. Koľko sa dá ušetriť?
„Keby sme postavili R1 po Slovenskú Ľupču, tak v akejkoľvek analýze vždy vyjde výhodnejšie R1 k D1 poza Donovaly ako trasa cez Martinsko,“ uviedol minister dopravy. Preto sa podľa neho nezačne stavať ani R3 cez Turiec skôr, ako bude jasná odpoveď zo štúdie, ktorá časť severo-južného prepojenia Slovenska sa bude realizovať.
Na základe materiálu o investičných prioritách a plánov Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) do úvahy prichádzajú dva hlavné varianty cestného ťahu. Ide o výstavbu R1 od Ružomberka do Banskej Bystrice, alebo R3 z Martina cez Turiec na Hornú Nitru a ďalej časti R2 k Žiaru nad Hronom pri súčasnej trase R1. Tá odtiaľ vedie popri Zvolene do Banskej Bystrice. Trasa severo-južného prepojenia podľa zámeru by od Zvolena mohla pokračovať ako R3, prípadne s obchvatmi miest, napríklad Krupiny do Šiah.