Matovič žiada od tých, čo pretláčajú nižšiu DPH na potraviny, vykompenzovať výpadok príjmov v štátnom rozpočte. "Reálne nevidíme, kde by sme tieto peniaze zobrali,“ povedal vo štvrtok na dvojhodinovom stretnutí s novinármi minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan (nom. OĽaNO), keď trpezlivo vysvetľoval množstvo horúcich problémov, ktorým od začiatku roka čelí ním vedený rezort.
Čítajte viac Najdrahšie svine lámu ministerské väzy. Vyčistí OĽaNO korupčný augiášov chliev?
Pokles základných potravín s 10-percentnou sadzbou na 5 percent, by si vyžiadal 133 miliónov eur a keby sa k ním pridali vajíčka doteraz predávané s 20-percentnou DPH, muselo by sa nájsť ďalších 22 miliónov eur. Dovedna teda 155 miliónov eur. Vlčan uviedol, že výpadok príjmov z titulu nákupnej turistiky sa dá len ťažko vyrátať, nie je to parketa rezortu pôdohospodárstva. Minister ako bývalý bankár sa prikláňa k hľadaniu iných ciest ako prežiť súčasnú vlnu zdražovania.
Komu sa pozrieť na zúbok
Tých možností je podľa neho viacero. Štát by si mal posvietiť na to, za aké ceny sa predáva ruský plyn na Slovensku. V tejto súvislosti už Vlčan napísal list ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi (SaS), aby sa pozrel na ceny, za aké realizujú plyn na slovenskom trhu niektoré subjekty. Ak sa ukáže, že vy(zne)užívajú dlhodobé zmluvy s Gazpromom a dosahujú extra zisky, mali by byť zdanené.
Čítajte viac Kauza strieda kauzu u ministra Vlčana. Prichádza s nápadom na nižšiu DPH, vysvetľoval dotácie na drahé svine
Rezort pôdohospodárstva už viackrát v súvislosti s rastom cien vyhlásil, že nemôže regulovať ceny. V jeho moci je však ovplyvňovať podnikateľské prostredie. Vlčan povedal, že začal rokovať s obchodnými reťazcami. V diskusii s nimi sa chce ubezpečiť, že terajšia vlna zdražovania potravín nebude zneužívaná obchodnými sieťami na to, aby si zvyšovali marže – obvyklú obchodnú prirážku k predávaným potravinám.
Za zdražovaním potravín sú z jednej strany celosvetovo rastúce ceny poľnohospodárskych surovín a z druhej energie. Cena pšenice sa už blíži k tristo eurám za tonu, pričom tvrdá pšenica na výrobu cestovín sa predáva už dokonca po viac ako 500 eur za tonu. Do astronomických výšin sa dostali ceny repky. Tá prekonala v Európe hranicu už nie 600, ale 700 eur za tonu. To sa nemôže nepremietnuť v cenách chleba, rožkov, a rastlinných tukov a olejov.
Protipólom zdražovania potravín je enormný nárast cien vstupov do poľnohospodárstva. Dusíkaté hnojivá, ktoré garantujú štandard úrod, zdraželi ešte viac ako samotné potraviny. Išli hore aj o vyše tristo percent. "Ak si niekto myslí, že súčasné zdražovanie potravín je krátkodobou záležitosťou, ktorá opadne o pár týždňov, alebo s príchodom žatvy, je na omyle. Potraviny už lacné nebudú, ich výroba sa totiž stala až neúnosne drahou,“ tvrdí senecký farmár Zdenek Černay.
Čítajte viac O čom je kauza 4 500 eur na sviňu? Niektoré veci nie a nie pochopiť. Je to do smiechu aj do plaču
V súvislosti so zdražovaním potravín zaznievajú apely, aby poľnohospodári využívali viac organické hnojivá. Lenže Slovensko má minimálne stavy hovädzieho dobytka (za posledných tridsať rokov sme prišli o viac ako milión kusov dobytka) a pokým sa rozbehne celý systém náležitého využívania všetkých organických zdrojov dusíka z celého odpadového hospodárstva namiesto klasických priemyselných hnojív, uplynie nejaký čas.
Rezort pôdohospodárstva sa usiluje teraz nájsť spôsob ako kompenzovať rastúce ceny energií potravinárom. Tí majú snahu premietnuť rastúce náklady do cien potravín, aby sa podnikanie pekární, mliekarní, mäsozávodov a ostatných potravinárskych podniko neskončilo strazou a za ním nasledujúcim krachom.
V tejto súvislosti Vlčan povedal, že chcú sledovať, ako obchodné reťazce premietajú zvýšené náklady na energiu do konečných cien na pulte. Myslí si, že spotreba energie v obchodných sieťach je minimálna v porovnaní so spotrebou energií napríklad u pekárov.
„Chceme preto vidieť, ako sa proporčne rozkladá vyššia cena energií v konečnej cene výrobku. Chceme vyhodnocovať už dáta za január, porovnávať a vyhodnocovať, za aké ceny reťazce nakupujú tovar, aké sú realizačné ceny. Budeme si to prepočítavať so spotrebou energií, lebo máme relatívne dobrý prehľad o tom, ako sa cena energií prejavuje na výrobnej cene potraviny,“ vysvetlil minister. Dodal, že reťazce prisľúbili spoluprácu a že nebudú situáciu zneužívať. Cenové porovnania, ktoré chce Vlčan robiť, by mali potvrdiť, že obchod hrá fér hru.
Kto dá bodku za svinskou kauzou
Minister sa na stretnutí s novinármi usiloval dať bodku za dotačnou kauzou najdrahšie svine. Povedal, že nastala komunikačná chyba. Bývalý štátny tajomník Milan Kyseľ mal dopredu informovať, že do výzvy, ktorá mala minimalizovať riziká zo šírenia afrického moru ošípaných, sa chce zapojiť aj jeho rodinná farma. Kyseľ mal podľa Vlčana dať jasne najavo, aby sa jemu aj ostatným pracovníkom ministerstva všetci pozerali na prsty, či sa udeje niečo netransparentné, nekalé, z čoho by mohla jeho rodina profitovať. To sa nestalo. Dostal pridelené nejaké zdroje, no prijal politickú zodpovednosť, čo považuje Vlčan za prejav politickej kultúry.
To si však nemyslia nielen politickí súperi či už z parlamentnej alebo mimoparlamentej opozície, ktorí vyzývajú ministra, aby niesol politickú zodpovednosť ako Kyseľ, ale aj predstavitelia samospráv zastupujúcich drobných farmárov.
Čítajte viac Chlieb, rožky, mlieko či mäso. Potraviny odkroja zo zárobkov i dôchodkov
Problémom dvojmiliónovej dotácie nie je iba to, ako bola rozdelená, ale či táto forma štátnej pomoci bola v súlade s bruselskými pravidlami. Vlčan v tejto súvislosti priznal, že tzv. dotazníkové výzvy sú z pohľadu európskej legislatívy problém a rezort musí pripraviť Európskou komisiou notifikovanú, teda odsúhlasenú štátnu pomoc. Zároveň však dodal, že toľko diskutovaná dvojmiliónová dotácia, ktorá mala podľa neho prispieť najmä k udržaniu menších fariem, spĺňala aspoň z pohľadu rizík afrického moru ošípaných formálne požiadavky.
To, však ukáže až samotná reakcia Bruselu.