Poľsko znížilo DPH, Maďarsko reguluje ceny
Od produktu k produktu môže byť v každom reťazci cena trochu iná, ale draženie ide naprieč celým sortimentom. Nič na veci nemenia akcie na maslo, pretože oproti jednej či dvoch značkách ponúkaných v akcii stojí päť ďalších predávaných v cene od 2,50 po 3,20 eura pri 250 gramovom balení. Aj jeden z najobľúbenejších produktov bryndza zdražela – malá osminka jednej známej značky už stojí 1,50 eura a pravá ovčia z horného Považia vyjde v pár dňovej akcii namiesto 23 eur za kilogram "iba“ na 18 eur.
Pre slovenské peňaženky, z ktorých potraviny vlani odčerpávali zhruba jednu pätinu peňazí, bude tento rok znamenať zvýšený nápor. "Potraviny musia dostať cenu, aká im patrí,“ hovorí Marián Šolty, podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Aká však bude tá výsledná cena?
Do ceny slovenských potravín sa totiž nepremietajú len reálie zo slovenského prostredia prvovýrobcov poľnohospodárskych surovín a ich spracovateľov, ale predovšetkým o nich rozhoduje dopyt – ponuka na svetovom trhu. Nehovoriac o schopnosti jednotlivých krajín čeliť dotáciami výkyvom v počasí, cenovým turbulenciám, za ktorými sú špekulatívne nákupy obilia, olejnín a iných produktov. Stoja za nimi netradiční investori napríklad dôchodkové poisťovne.
Čítajte viac Rast cien prekonáva rekordy. Je najväčší za posledných 17 rokov
To všetko zneprehľadňuje situáciu na trhu potravín aj odhady cenového vývoja. Málo sa hovorí o prudkom zdražovaní hnojív a iných vstupov do poľnohospodárstva, ktoré podľa všetkého zastabilizujú ceny surovín aj z nich vyrábaných potravín na podstatne vyššej úrovni, ako boli ľudia zvyknutí. Zásahy slovenských vlád do agrárnej politiky i samotného trhu boli a sú aj podaní tej Hegerovej v porovnaní s inými krajinami skôr minimalistické ako zásadne chrániace či už producentov alebo aj spotrebiteľov.
Kým Poľsko už oznámilo, že dočasne zníži DPH na potraviny na nulu a Maďarsko ide regulovať ceny chleba, mlieka a cukru, na Slovensku sa iba zvažuje ako zareagovať na rýchlu dynamiku zdražovania. "Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sleduje vývoj spotrebiteľských cien potravín, tak isto ako aj vývoj cien energií a ich dopad na spotrebiteľské ceny potravín. V súvislosti s vlnou zdražovania a dočasným zavedením nulovej DPH na potraviny zo strany Poľska a reguláciou cien vybraných potravín zo strany Maďarska, Ministerstvo zvažuje všetky možnosti vhodných opatrení. Chceme však pripomenúť, že oblasť spotrebiteľských cien, tak isto ako aj výška DPH, nie sú v kompetencii ministerstva,“ reagoval rezort pôdohospodárstva.
Domáca výroba potravín sa pritom otriasa v základoch. Po rozpade produkcie mäsa hrozí rozpad mliečnych fariem. Zo 435 mliečnych fariem v roku 2018 ich zostalo 350 ku konca roka. Ak do roku 2021 opúšťalo sektor produkcie mlieka 10–12 mliečnych fariem, na konci vlaňajška ohlásilo tento úmysel takmer 30 podnikov. "Situácia sa vzhľadom na nízke ceny suroviny stala neudržateľnou a aktuálne zvýšenie cien suroviny stále nepokrýva náklady, ktoré prudko stúpli po zvýšení cien energií,“ upozornil Alexander Pastorek.
Pastorek má obavy aj z ďalšieho kurzu slovenskej agrárnej politiky. Výrobu mlieka podobne ako bravčového mäsa držia nad vodou veľké poľnohospodárske podniky. Fetišom vládnej agrárnej stratégie sa však stala podpora malých a drobných farmárov. "Pokiaľ budú malochovy so štyrmi prasnicami dostávať podporu 4500 eur na zviera a veľkochovy zostanú v ofsajde, neveští to nič dobrého. Stretli sme sa s ministrom a informovali, aká je reálna situácia. Na jej zmenu nezostáva veľa času,“ vecne uzavrel Pastorek.