Pokračovanie článku: Koniec míňania. Štátne úrady už nebudú môcť rozhadzovať peniaze, týkať sa to bude aj Matovičovej vlády

Zlý stav verejných financií

Podľa novely by mal výdavkové limity schvaľovať parlament a predkladacia správa uvádza ich uplatnenie aj na rok 2023. Budú tak súčasťou aj tohtoročnej prípravy rozpočtu na budúci rok. Riadenie a kontrola celkových výdavkov budú spadať pod rezort financií, prípadné návrhy zvyšovania výdavkov by mala schvaľovať vláda. Matovičov rezort má zabezpečiť najmenej raz za štvrťrok aj monitoring plnenia limitov verejných výdavkov.

Výdavkové limity ešte poputujú na schválenie do parlamentu. V hre sú dve možnosti. Buď prejde v parlamente novela ako štandardný zákon, alebo ako ústavný zákon. Predložená novela predpokladá aj ústavné ukotvenie výdavkových stropov, čo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť víta. „Ide o nástroj rozpočtovej zodpovednosti a jeho ústavné prijatie posilní jeho odolnosť proti možným snahám o jeho oslabenie v budúcnosti,“ tvrdí pre Pravdu hovorca RRZ František Múčka.

Prijatie výdavkových stropov len vo forme štandardného zákona by podľa RRZ výrazne oslabilo na jednej strane celý koncept výdavkových stropov. A nielen to. Takisto ich odolnosť proti politickým náladám a vládam, ktoré v budúcnosti nepreukážu dostatočnú odhodlanosť zodpovedne spravovať verejné financie.

Limit na výdavky sa nebude vzťahovať na všetko. Návrh zákona počíta s tým, že limit verejných výdavkov sa nemá vzťahovať na výdavky územnej samosprávy, prostriedky z rozpočtu Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvody Európskej únii. A takisto na výdavky na správu dlhu verejnej správy, jednorazové výdavky a vplyv hospodárskeho cyklu na výdavky verejnej správy.

Schválený zákon je dôležitý najmä preto, že slovenské verejné financie sú na veľmi zlej ceste. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ešte koncom leta priniesla do parlamentu pomerne alarmujúcu správu. Stav verejných financií sa dostal do pásma vysokého rizika a krajina má najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií spomedzi všetkých krajín v EÚ.

Ak by vláda nezačala uzdravovať verejné financie, tak verejný dlh by sa ďalej nebezpečne zvyšoval. Preto treba zmeniť trajektóriu verejných financií na udržateľnú úroveň. To je podľa predsedu RRZ Jána Tótha možné dosiahnuť jednak reformami s dlhodobým vplyvom, predovšetkým kvalitnou dôchodkovou reformou, a jednak rýchlym ozdravením verejných financií. „K tomu by mohlo výrazne napomôcť prijatie výdavkových limitov,“ povedal Tóth.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #rozpočet #výdavkové limity #Igor Matovič #výdavkové stropy