Podľa autorov prieskumu je v súčasnosti najväčším nebezpečenstvom názorový rozkol medzi vedením firiem a ich zamestnancami. Prvá skupina má podľa nich tendenciu považovať prijímané pravidlá ako dostatočné, aj keď zamestnanci v nich zostávajú stratení alebo nemajú o ich existencii ani poňatia.
Dobrú povesť a poctivé správanie na trhu označilo v poradenskej spoločnosti za kľúčové firemné hodnoty rekordných 92 percent respondentov z radov biznis lídrov aj ich zamestnancov. Polovica z nich si ale myslí, že COVID-19 výrazne skomplikoval situáciu a že pre firmy je ťažké správať sa v tejto zložitej situácii na trhu poctivo.
Zo zistení však vyplýva že, každá deviata firma sa počas pandémie COVID-19 stala obeťou veľkého podvodu. Jedenásť percent respondentov tvrdí v prieskume, že v ich firme je jednoduché obchádzať pravidlá a zavedené procesy a viac než štvrtina opýtaných upozorňuje, že v ich spoločnosti sa neetické správanie toleruje vyššiemu manažmentu a najúspešnejším zamestnancom.
Čítajte viac Omicron prichádza na Slovensko a firmy potrebujú pomoc. Dusí ich neistota, bude to skúška
Podľa Tomáša Kafku, partnera oddelenia forenzných služieb a podpory integrity spoločnosti EY Česko a Slovensko, závery prieskumu vypovedajú o závažnosti situácie. „COVID-19 je globálnou zaťažkávacou skúškou pre všetky spoločnosti, ktoré chcú podnikať eticky. Slovensko a Česko nie je výnimkou a obavy predstaviteľov spoločností na všetkých úrovniach to len potvrdzujú. Obavy, že sa budú obchádzať pravidlá, či už z dôvodu, že sú vo firmách narušené vnútorné procesy a kontrolné mechanizmy, alebo z dôvodu, že veľká časť manažérov je pripravená podvádzať pre svoj osobný prospech alebo pre prospech firmy, sú úplne namieste,“ vysvetľuje.
Obsiahly EY Global Integrity Report berie do úvahy odpovede viac ako stovky slovenských zamestnancov, manažérov aj generálnych riaditeľov. Zásadným zistením je, že podľa vox populi vedúce osobnosti firiem zlyhávajú pri vytváraní správnej firemnej kultúry a efektívnej komunikácie o etických princípoch podnikania. Len jeden zo štyroch slovenských respondentov pracuje v spoločnosti, ktorej vedenie často zdôrazňuje etické princípy. Z tohto hľadiska sme jedna z najhorších z 54 skúmaných krajín, Česko je dokonca druhé najhoršie hneď za Nemeckom.
Ak ide o kariéru a peniaze, svedomie nás nehryzie
V súvislosti s etickým správaním sa prieskum zameral aj na hypotetickú situáciu, kam až by boli respondenti ochotní zájsť, aby dosiahli kariérny postup alebo finančné výhody. Každý štvrtý respondent v prieskume priznáva, že by bol ochotný podvádzať. Ešte viac slovenských respondentov (38 percent) si to isté myslí o manažmente spoločnosti.
Kafka je toho názoru, že sa to nesmie brať na ľahkú váhu. „To, že je celá jedna štvrtina účastníkov prieskumu ochotná správať sa bezškrupulóznym spôsobom, nám napovedá, že firemná kultúra, ale aj osobná morálna integrita na Slovensku stále nie je tam, kde by sme ju ideálne chceli mať. A je jedno, či sa bavíme na zamestnaneckej, alebo manažérskej úrovni. Ak však zmena nepríde zhora a nepripojí sa k nej stredný manažment, nemôžeme skutočne viniť radových zamestnancov. Ich správanie je iba odrazom firemnej kultúry – tej, ktorej mantinely nastavuje najvyššie vedenie, ale v každodennom firemnom živote ju veľmi ovplyvňuje správanie stredného manažmentu,“ uvádza.
Na kolegov sa nežaluje
Na základe výsledkov prieskumu každá deviata firma na Slovensku bola za posledný rok obeťou významného podvodu. Z prieskumu však vyplýva, že s oznámením podvodu má na Slovensku osobnú skúsenosť ani nie pätina respondentov, čo je podstatne menej než celosvetový priemer (35 percent), tým sa Slovensko dostalo na koniec rebríčka. Dokonca polovica respondentov z prieskumu priznala, že boli pod tlakom, aby na podvod neupozorňovali.
Čítajte viac Plynová kríza v Európe sa zďaleka nekončí, firmy z USA na nej zarábajú
Prieskum priniesol aj zistenie, že o niečo menej ako pätina Slovákov boli svedkami nekalostí vo firme, ale neodhodlali sa ich oznámiť. Hlavným dôvodom, prečo si potenciálni whistlebloweri nakoniec podanie oznámenia rozmyslia, je na Slovensku lojalita ku kolegom (53 percent), kde je Slovensko na druhom mieste globálneho rebríčka hneď za Rakúskom, a tento dôvod sa uvádzal dvakrát častejšie, ako je celosvetový priemer, informuje prieskum. Zamestnanci však často uvádzajú aj ďalšie obavy, že sa na základe ich oznámenia nebude konať (35 percent) a taktiež sa obávajú o svoju kariéru (29 percent).
Z prieskumu tak vyplýva, že sa Slovensko umiestnilo na konci rebríčka, čo sa týka oznamovacieho systému vo firmách. Len 14 percent respondentov odpovedalo, že ich firma má systém implementovaný. Vychádzajúc z tejto štatistiky nie je prekvapujúce, že len pätina respondentov si myslí, že je v dnešnej dobe ľahšie upozorniť na nekalosti vo firme ako v minulosti.