Čas sa kráti a dve kľúčové reformy stoja. Aká je šanca, že prídeme o 458 miliónov z plánu obnovy?

Koalícia sa zasekla na dvoch kľúčových reformách. Na reforme súdnej mapy a výdavkových limitoch stále nie je dohoda. Pritom ide o zásadné zákony, ktoré majú hodnotu 458 miliónov. Toľko peňazí v prvom balíku má prísť v prvom polroku na Slovensko z plánu obnovy, ak splní všetkých 14 míľnikov.

03.01.2022 18:53
Eduard Heger Foto: ,
Premiér Eduard Heger (OĽaNO)
debata (64)

Termín pri spomínaných reformách bol pritom stanovený do konca roka 2021. Dve tak stále chýbajú, a preto semafor svieti načerveno. Tesne pred Vianocami ešte stihla prejsť vládnym kabinetom reforma vysokých škôl a semafor ju sfarbil do oranžova, čo znamená malé oneskorenie.

Kľúčové reformy stoja

Novela zákona o vysokých školách vyhnala ešte v novembri do bratislavských ulíc vysokoškolákov. Zámer rezortu školstva skvalitniť vysoké školy sa vtedy nestretol s pochopením. Študenti a akademická obec reforme vyčítali spolitizovanie a oklieštenie akademických kompetencií. Rezort školstva zapracoval do reformy vysokých škôl viaceré pripomienky, konkrétne 280 z 503.

Eduard Heger Čítajte viac Aké udalosti budú hýbať slovenskou ekonomikou v roku 2022

Tlačové oddelenie rezortu školstva tvrdí, že medzi nimi je napríklad verejné vypočutie členov správnej rady, zahrnutie nominačného princípu pri výbere členov správnej rady, zrušenie možnosti ministra odvolať člena správnej rady bez udania dôvodu, podriadenia kvestora rektorovi aj v otázke rozpisu dotácie či doplnenie vymedzenia akademického podvodu a sankcií. Novelu zákona o vysokých školách tesne pred Vianocami schválila vláda. Prejsť musí ešte parlamentom.

Ďalšou kľúčovou reformou je súdna mapa, ktorá je zatiaľ bez jasnej podpory koaličných partnerov. Princípom reformy súdnictva je najmä zväčšenie súdnych obvodov, čím sa vytvorí priestor na špecializáciu sudcov. Hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla vysvetľuje, že cieľom je, aby Slovensko malo špecializovaných sudcov v hlavných agendách (rodinná, civilná, obchodná, trestná a správna agenda), aby ľudia mali rýchlejšie a kvalitnejšie súdne rozhodnutia a aby sudcovia a pracovníci súdov mali lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie.

Prvé milióny si vypýtame na jar

Slovensko dokázalo svoj plán obnovy vypracovať ako jedna z prvých krajín EÚ. Krátko na to bol aj v Bruseli schválený. Dôležitejšia časť ako teoretický plán napísaný na papieri bude teraz dostať ho do reality. V praxi to znamená splniť súbor míľnikov, teda reformných krokov, ktoré sme si podľa harmonogramu stanovili. To je podmienka na to, aby boli uvoľnené finančné zdroje z plánu obnovy. Svoju prvú žiadosť o platbu Slovensko plánuje poslať na jar 2022. Tá môže byť Európskej komisii predložená iba v prípade splnenia všetkých míľnikov a cieľov v danej skupine. V prípade zdržania alebo nesplnenia jedného míľnika je ohrozené podanie celej žiadosti o platbu. Pri prvej žiadosti o platbu tak ide o vyše 458 miliónov eur. „Slovensko bude Európskej komisii reportovať plnenie míľnikov a cieľov dvakrát ročne,“ informuje pre Pravdu Barbora Belovická z komunikačného oddelenia Plánu obnovy a odolnosti SR.

Národná implementačná koordinačná autorita (NIKA) pravidelne vyhodnocuje plnenie míľnikov a cieľov z časového i obsahového hľadiska. Na webe zverejňuje toto hodnotenie formou semafora. Z neho vyplýva, že Slovensko musí splniť v úvodnej fáze 14 míľnikov, väčšinu do konca roka 2021. Splnených už je 12 míľnikov.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) musela celú reformu už niekoľkokrát prepísať. Momentálne ministerka stále hľadá podporu a až potom ju pošle na schválenie na rokovanie kabinetu. Šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš ešte pred sviatkami na sociálnej sieti avizoval, že sa koalícia vráti k rokovaciemu stolu v januári, a budú sa snažiť odpovedať na všetky otázky, nájsť dohodu a súdnu reformu schváliť. „Nie kvôli ministerke Kolíkovej, ale preto, že Slovensko reformy potrebuje,“ napísal. Šipoš hovorí o viacerých otvorených otázkach k návrhu ministerky spravodlivosti. „Na niektoré čakáme odpovede už viac ako rok,“ dodal a zverejnil sumár nevyjasnených otázok k súdnej mape, ktoré podľa neho vzišli z odborného, nie politického prostredia.

Jeden z míľnikov pre peniaze z plánu obnovy je aj reforma riadenia verejných financií. Ide o spomínané výdavkové stropy, ktoré boli presunuté až na februárovú schôdzu. Tam by sa o nich malo hlasovať pri novele zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá okrem výdavkových limitov obsahuje aj reformu dlhovej brzdy.

Vladimir Balaz, Vladim?r Bal??, Čítajte viac Ekonóm Baláž: Matovičova reforma? 2,6 miliónom ľudí sa čiastočne uľaví, budú mať viac peňazí

Podľa šéfa finančného výboru Mariána Viskupiča (SaS) všetky koaličné strany hovoria, že výdavkové limity potrebujeme. No zároveň má každá iný pohľad na samotné detaily. Viskupič verí, že koalícia vo februári bude schopná novelu schváliť. „Vo februári bude ultimátny termín, keď by sa to malo schváliť, tak dúfam, že sa to aj podarí,“ povedal v nedávnom rozhovore pre Pravdu. Na druhej strane však tvrdí, že strana SaS podmieňuje schválenie dlhovej brzdy daňovou brzdou. To v praxi znamená, že štát by garantoval občanom, že nad stanovený limit už nebude zvyšovať dane.

Na potrebu zavedenia výdavkových stropov dlhodobo upozorňujú aj odborníci. Podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Jána Tótha nedáva zmysel reformovať len jednu časť, oba inštitúty, aj dlhová brzda, aj výdavkové limity musia byť zosúladené, aby zákon bol funkčný. „Vloženie navrhovaných výdavkových limitov bez reformovania dlhovej brzdy je nefunkčné riešenie,“ vysvetľuje pre Pravdu.

© Autorské práva vyhradené

64 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #reformy #školy #heger
Flowers