1. Z úradu vlády na ministerstvo financií
Prvý apríl 2021 priniesol aj veľké sťahovanie v rámci ministerských kresiel. Vláda šéfa OĽaNO Igora Matoviča totiž po viac ako roku skončila a do čela vládneho kabinetu nastúpil Eduard Heger. Rošáda na postoch ministrov priniesla okrem iného to, že Matovič sa stal novým ministrom financií. Počas jeho úradovania v čele vlády mali ľudia možnosť okúsiť „atómovú bombu“ proti korone v podobe plošného testovania či veľkolepé vítanie ruskej vakcíny Sputnik V na košickom letisku, ktorou sa dal aj sám zaočkovať.
Nikoho hádam neprekvapilo, keď Igor Matovič v pozícii financmajstra prišiel s ďalším veľkým nápadom. V polovici novembra na nedeľné popoludnie oznámil tlačovú konferenciu a predstavil prvú časť jeho „daňovej revolúcie“. Počas štyroch tlačových konferencií sa ľudia (ale aj jeho koaliční partneri) mohli zoznámiť s jeho víziou daňovej reformy. Tá má podľa návrhov priniesť väčšiu podporu rodín, snahu zjednodušiť platenie daní a odvodov a zmeny pre živnostníkov.
Zatiaľ čo koaličným partnerom Borisovi Kollárovi a Milanovi Krajniakovi (obaja Sme rodina) pomocou pre rodiny učaroval, tak Richard Sulík (SaS) mu poslal 26-stranový dokument, v ktorom mu dal jednoznačne najavo, čo je pre neho „no go“ zóna. Strana SaS tak určite nebude súhlasiť so zrušením stropov na odvody, milionárskou daňou, zvýšením dane z dividend či zdaňovaním SZČO, ktoré bude znamenať zvýšenie zdanenia pre väčšinu samostatne zárobkovo činných osôb.
Verejná debata sa začala a koaliční partneri začali o daňovej reforme viesť diskusie. Rok 2022 preto prinesie bližšie kontúry, ako bude vyzerať celá reforma a čo z Matovičovej vízie napokon ostane.
2. Rast cien, aký tu nebol skoro dve dekády
Na Slovensko zavítalo v priebehu roka zdražovanie, aké sme takmer dve dekády nezažili. Posledné čísla Štatistického úradu za november ukázali, že ceny narástli za rok o 5,6 percenta. Ak stál nákup potravín pred rokom 100 eur, dnes by to isté vyšlo o takmer 5 eur viac. Viac platíme prakticky vždy, keď otvoríme peňaženku či vojdeme do obchodu. Od potravín, cez pumpy, stavebniny, až po stravovacie služby v reštauráciách. „Ani jedna položka spotrebného koša v rámci inflácie nás v novembri nevychádzala lacnejšie ako vlani. Všetko bolo medziročne drahšie,“ vyhlásila Jana Glasová, analytička 365.bank.
Hlbšie do vrecka majú v posledných mesiacoch hlavne šoféri. Benzín či nafta išli nahor medziročne o tretinu. Reštauračno-hotelový sektor dvíhal ceny o takmer 13 percent, hore išli aj ceny reštaurácií a kaviarní, ktoré si tak čiastočne kompenzovali obmedzenia prevádzky spôsobené pandemickými opatreniami.
Najciteľnejšie však ľudia cítia dosah na svoje peňaženky pri nákupoch v obchodných reťazcoch. Kým nové oblečenie, elektroniku, dovolenku či večeru v reštaurácii si vedia dopriať aj neskôr, prípadne sa pri nich uskromniť, výdavky na potraviny nepustia. Odkrajujú takmer pätinu z rodinného rozpočtu. Domácnosť dôchodcov zaplatí za stravu ešte viac – až štvrtinu z celkového rozpočtu. Vyhliadky nie sú ružové ani v novom roku. Národná banka Slovenska predpovedá, že vrchol príde v nasledujúcich mesiacoch a dosiahnuť môže až 7 percent.
3. Plyn aj elektrina vystrelili do nebies
Kým v tomto roku sú elektrina, plyn či teplo medziročne lacnejšie, v roku 2022 sa tento trend otočí. Spôsobia ho rastúce ceny energií na svetových trhoch. Elektrina, ktorá stála začiatkom roka 55 eur za megawatthodinu, vystrelila do konca roka na vyše 300 eur za megawatthodinu. Zemný plyn, ktorý stál začiatkom roka okolo 15 eur za megawatthodinu, bol ku koncu roka na 140 eurách. Práve energie sú hlavným ťahúnom rastúcich cien. Ak chcete niečo vyrobiť a následne doviezť, musíte spotrebovať energie. A tie tento rok zažili šialenú jazdu nahor.
Čítajte viac Ceny plynu pokračujú v poklese piaty deň. Americké tankery s LNG sa blížia k Európe
Ceny pre domácnosti na rok 2022 by sa však podľa regulačného úradu mali vrátiť približne na úroveň z roku 2020. Vďaka regulácii však v porovnaní s českými a rakúskymi domácnosťami slovenské domácnosti pocítia v budúcom roku dosahy súčasného extrémneho nárastu burzových cien elektriny v oveľa menšej miere.
V septembri však vývoj na trhoch položil na kolená prvú veľkú firmu, alternatívneho dodávateľa Slovakia Energy. Ten 13 rokov zásoboval plynom a elektrinou vyše 307-tisíc domácností. Tie museli prejsť pod náhradných dodávateľov.
Zdraženie zabolelo aj samosprávy a firmy. Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Branislav Tréger upozornil, že situácia je v regiónoch kritická, keďže mestám a obciam rastú náklady o tretinu. Predseda združenia samosprávnych krajov SK8 Jozef Viskupič (OĽaNO) k tomu dodal, že pri súčasnom zdražovaní čelia riziku, že dodávatelia môžu pre prudké zdražovanie začať vypovedávať samosprávam aj existujúce zmluvy.
4. Platíme za niečo, čo nemôžeme naplno využívať
Medzi najväčšie udalosti roku 2021 v doprave určite patrí fiasko s nedostavanou križovatkou na bratislavskom obchvate. Jednoducho povedané, nový bratislavský obchvat otvorili bez kľúčového úseku a nebude tak možné sa naň napojiť z frekventovanej diaľnice D1. Takmer dvojmiliardový projekt tak bude bez želaného efektu.
Cieľom bolo, aby sa tranzitná doprava vyhla centru mesta a mohla pokračovať po obchvate smerom do Rakúska, Maďarska či Česka. Lenže na kľúčový úsek sa ako keby zabudlo. V súčasnosti tak platíme za niečo, čo nemôžeme naplno využívať. Za obchvat bez kľúčovej križovatky budeme platiť koncesionárovi ročnú splátku zhruba 57 miliónov počas 30 rokov.
Šéf diaľničiarov Juraj Tlapa si koncom augusta povzdychol, že križovatka diaľnic môže byť hotová najskôr o päť rokov. Upozornil tak na kauzu, ktorú minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina) nazval svetovým unikátom. Na internete sa spustila lavína vtipov, ale začali aj odborné debaty či zmeny zákonov. Súťaž na úsek v hodnote 127 miliónov eur bola spustená až začiatkom tohto septembra. Výsledok súťaže ešte stále nie je oficiálne známy. Podľa informácií Denníka N predložil najnižšiu ponuku Doprastav v hodnote 85 miliónov eur, ktorý by mal križovatku aj dostavať. Konkurenti sa ešte môžu voči tomu odvolať. Výstavba by sa mohla začať, v závislosti od priebehu verejného obstarávania, predbežne v marci 2022.
5. S novými autobusmi, ale zato bez vodičov
Viaceré dopravné spoločnosti majú problém zohnať vodičov. Asi najvýraznejšie sa to ukázalo pri novom prepravcovi prímestskej autobusovej dopravy v Bratislavskom kraji. Od polovice novembra Arriva nahradila Slovak Lines a po novom brázdi cesty v okolí Bratislavy. Už od prvého dňa však zápasí s nedostatkom vodičov, čo zapríčinilo, že vyše tretina spojov nebola v prvých týždňoch vôbec vypravená. Žiaci sa ráno nemali ako dostať do školy, spoje vynechávali a ľuďom postupne začala dochádzať trpezlivosť.
Do celej situácie sa preto musel vložiť župan Juraj Droba (SaS), ktorý novému prepravcovi „priložil nôž na krk“. Jeho ultimátum, aby Arriva zabezpečila aspoň 95 percent spojov, však nezabralo. Arriva síce spustila masívny nábor, ponúkala novým vodičom nástupný bonus v hodnote 4 000 eur a vodičov sa snažila získať aj na Ukrajine či v Uzbekistane. Okrem toho jej s dopravou pomáhali aj menší dopravcovia. Vypravenosť spojov síce začala postupne narastať, no stále ich nebolo dosť.
Župan Droba preto musel pristúpiť ku sankciám, ktoré podľa neho majú mať represívny, ale nie likvidačný charakter. Dohromady tak výška sankcií predstavuje niekoľko stoviek tisíc eur. Od Bratislavského kraja bude dopravca dostávať pokutu presahujúcu 20-tisíc denne až do momentu, keď bude všetko fungovať aspoň na 95 percent. Spoje chýbajú a sankcie stále nabiehajú. Malou náplasťou pre cestujúcich bude aspoň to, že tieto peniaze pôjdu na kompenzácie. V januári bude z pokút financovaná autobusová doprava zadarmo.
6. Gastro bojuje o prežitie
Zatvorené. Otvorené. Zatvorené. Otvorené. Ako na nepríjemnej hojdačke sa museli cítiť majitelia a podnikatelia v gastrosektore a cestovnom ruchu. Slovensko totiž zasiahla druhá a tretia vlna koronavírusu. Vláda o protiepidemických opatreniach rozhodovala chaoticky a ešte chaotickejšie pôsobila ich komunikácia. Prevádzkari si mohli vlasy vytrhať, aby pochopili, čo sa od nich po novom očakáva a čo všetko majú splniť, aby mohli fungovať.
Čítajte viac Tatry v tomto období praskali vo švíkoch. Zlatý týždeň teraz zachraňujú Slováci
Navyše, pomoc od štátu bola malá, vo väčšine prípadov vôbec nedostačovala. Ako dodal prezident Aliancie slovenskej gastronómie Viliam Pavlovský, po druhej vlne pandémie odišlo z gastrosektora už okolo 40 000 ľudí a číslo bude ešte narastať. Po kritickom januári a februári, keď vrcholili počty nakazených a zomretých z druhej vlny, prišla jar. S ňou aj teplejšie mesiace a uvoľňovanie opatrení. Keď podnikateľom z gastra ešte zostali sily a finančné rezervy, tak ich mohli cez leto doplniť. Potom však prišla jeseň a súčasná zima a znovu sa zaplnili nemocnice. A prišla ďalšia vlna zatvárania.
To už niektoré skupiny prevádzkarov nevydržali a zorganizovali protestnú akciu. Aliancia slovenskej gastronómie 20. decembra vyrazila za ministrami do Bratislavy. Navštívili aj Borisa Kollára a Richarda Sulíka, ktorí boli najväčšími podporovateľmi otvárania gastroprevádzok. Nakoniec sa im snaha vyplatila a vláda 22. decembra schválila otvorenie podnikov od 3. januára 2022. Bolo to zhodou okolností v čase, keď začali pribúdať nové prípady nákazy omikronu. Gastroprevádzky budú aj v novom roku odkázané na milosť štátu a vývoj pandémie. Komu ešte zostali sily bojovať o prežitie, bude ich veľmi potrebovať.
7. Poľnohospodárstvo: smiech cez slzy
Poľnohospodárstvo má za sebou ďalší turbulentný rok. Poznamenali ho výkyvy počasia, ktoré sa premietli najprv do zdražovania obilnín a olejnín. V reakcii naň prišiel ešte väčší rast cien všetkých vstupov do poľnohospodárstva. Pod náporom afrického moru ošípaných sa otriasli v základoch posledné funkčné chovy ošípaných, keď dva podniky patriace k slovenskej špičke museli do posledného kusa zlikvidovať svoje stáda. Sebestačnosť sa mení na chiméru. Záver roka sa niesol v znamení zdražovania masla, ktoré celej krajine ostatný raz pripomenulo, že jej agropotravinárstvo sa ocitlo úplne na dne.
Slovensko nie je osamelým ostrovom, ktorý čelí klimatickej zmene, cenovému vlnobitiu, planetárnym epidémiám zvierat a dôsledkom už druhý rok trvajúcej pandémie. Tejto skúške sú vystavení poľnohospodári a potravinári celej Európskej únie. Sotva sa však nájde krajina s takou nekonzistentnou agrárnou politikou, akú uplatňujú od roku 1990 vlády v Bratislave. Výnimkou nebol ani posledný rok, ktorý sa niesol v znamení groteskného odstupovania ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského, vari najpitoresknejšej postavy medzi doterajšími kormidelníkmi agrorezortu. Bojovník proti korupcii skončil s veľmi rozpačitými výsledkami. Nielenže polícia zatkla generálnu riaditeľku Slovenského pozemkového fondu, ale nedotiahol ani ním najviac preferované personálne očistenie a sfunkčnenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Najmä však premárnil čas pri tvorbe strategického plánu a nezískal ani jeden jediný cent z Plánu obnovy a odolnosti pre pôdohospodárstvo.
Stratený čas sa potom pokúšal dohnať jeho nástupca Samuel Vlčan. Ten síce ohlásil akreditáciu Pôdohospodárskej platobnej agentúry a na poslednú chvíľu poslal do Bruselu aj strategický plán, ktorý však vyvoláva medzi poľnohospodármi pnutie. Rad výhrad voči nemu majú tzv. veľké podniky. Na konci roka zrušil Vlčan Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, keď ho "pretransformoval“ na jedno z oddelení ministerstva, čo vedecká obec považuje za krok vedúci k likvidácii agrárnej ekonomickej vedy. Stabilizácia odvetvia, kde sa opäť veci riešia horúcou ihlou a na mieru politickej objednávky, sa posunula sotva o slimačí krok.