Pokračovanie článku: Tajomstvo kvalitného medu. Viete, aký je rozdiel medzi lacným sladidlom a pravým medom?

Nekupujte lacné sladidlo

V čase obrovskej ponuky potravín je dôležité vedieť si správne vybrať. "Pri mede s výrazne nižšou cenou, treba spozornieť. Med na regáli už vlastne nemusí byť medom, ale obyčajným sladidlom, ktorým sa stane, keď ho veľkoproducenti a či skôr veľkoobchodníci pri spracovaní kvôli ľahšej manipulácii prehrejú. Med vtedy príde o najcennejšie zložky – enzýmy, bielkoviny a vitamíny.

Takýto med je tekutý, čo sa mnohým páči, ale v podstate už iba sladí, o všetko cenné prišiel zahriatím. To si radšej kúpiť rovno repný či trstinový cukor a nie v zľave ponúkaný med,“ vysvetľuje Rusnák.

Ako si počínať pri kupovaní medu? Nuž aj dva razy obráťte pohár v dlani, pozorne preskúmajte etiketu, všimnite si, či nejde o med namiešaný z rôznych krajín. Pôvod sa na etikete, síce malými písmenami, ale predsa len uvádza. Ak ide o med z európskeho spoločenstva krajín, nedá sa vylúčiť riziko, že reexportujú medy dovážané z rôznych krajín sveta. Ním môžu byť zvyšky antibiotík či pesticídov. Veterinári síce robia kontroly, ale náhodne, nedokážu preveriť každú šaržu. Med z dovozu môže obsahovať peľové zrná z kvetov, s ktorými našinci predtým neprišli do styku. Preto môžu pôsobiť dráždivo.

Kredit sa buduje po generácie

Najlepšie zaženie chmáry med od včelára, s ktorým máme roky dobrú skúsenosť. Na hornom Liptove včelári už 60 rokov František Bizup. Spolu so synom sa starajú v Kráľovej Lehote o 90 včelích rodín. Po vlaňajšom pre včely nepriaznivom roku prišiel rok s priemernou znáškou. Dozvuky zlého roka však pretrvávajú, Bizupovci mali slabšiu úrodu, lebo jeden z hlavných zdrojov potravy ich včiel lesné maliny nedosiahli obvyklú silu. Maliny dorastajúce aj do poldruhametrovej výšky boli slabšie, síce kvitli, ale včelám poskytli menej nektáru.

Dva týždne po vytočení medu mali včelári z Kráľovej Lehoty väčšinu produkcie horského medu vypredanú. Kilogram predávali po sedem eur napospol klientele z okolia. Majú dlhoročnú povesť vynikajúcich včelárov, ktorej základy položil ešte starý otec dnes 76-ročného Františka Bizupa. Bol cisársko-kráľovským horárom a pri horárni mal krásnu včelnicu. Vnuk sa venuje včeláreniu od 16 rokov.

Jan Drobny predseda PD Vinohrady2 Čítajte viac Šéfuje poľnohospodárskemu družstvu v Bratislave: Vinohrady rozožiera rakovina chamtivosti

Medzi včelármi na Slovensku má vysoký kredit, rovnako medzi spotrebiteľmi. Mnohí ponúkali Bizupovi aj o dve eurá viac za kilogram, ale včelár zo starej školy si ctí dobré mravy a uprednostňuje svojich dlhodobých partnerov. Až sa to v časoch, keď sa všetko meria okamžitým ziskom, nechce veriť.

František Bizup však vraví, že ľudia musia rešpektovať prostredie a jeho kúpnu silu. Najviac za med platia Bratislavčania. Podľa šéfa zväzu včelárov Milana Rusnáka majú najväčšiu spotrebu medu, ktorá sťahuje do hlavného mesta produkciu medu z okolitých okresov. Je to dané tým, že v metropole Slovenska sa koncentruje mladšie, vzdelanejšie, lepšie zarábajúce obyvateľstvo z celej krajiny, ktoré je ochotné priplatiť si za kvalitné produkty.

© Autorské práva vyhradené

107 debata chyba
Viac na túto tému: #včelári #včelárstvo #slovenský med #včelí med #výroba medu #náhrada medu
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy