Do Vianoc zostalo pár dní a dopyt po mede, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou štedrej večere, stúpa. Jeden z reťazcov ho ponúka v akcii po príťažlivých 3,40 eura za klasický pohár s 950 gramami medu. Zato na trhoviskách, najmä v Bratislave, je cena medu trojnásobne vyššia. A ak ide o špecialitku, akou je medovicový med, treba si ešte priplatiť. Kúpiť pravý včelí med čosi stojí a najlepšie urobili, tí čo ho nekupujú v poslednej chvíli.
Trh s medom je už dávno globálny, regulujú ho veľmi liberálne pravidlá, ktoré viac nahrávajú voľnému toku tovarov, kam zaradili aj med. Vo svojej podstate je to prírodný liek, ak sa však s ním začne manipulovať v snahe vytĺcť z neho čo najviac peňazí, ľahko sa z medu stáva alebo obyčajné sladidlo, alebo môže spôsobiť aj zdravotné problémy.
Biznis ide po cene a víťazí princíp, čo nie je zakázané, je povolené. Odniesť si to môže organizmus, ktorý sa stretáva v mede cudzieho pôvodu s nečakanými alergénmi, so zvyškami pesticídov či antibiotík, ktorými niektorí podnikavci liečili svoje včely. "Kto chce mať istotu, mal by kupovať med od svojho včelára. Slovenskí včelári patria už 15 rokov k svetovej špičke, vyhrávajú svetové súťaže ako v mede, tak aj v medovine, v odbornom svete má náš med vynikajúcu povesť,“ hovorí predseda Slovenského zväzu včelárov Milan Rusnák.
Čítajte viac Domáce vajcia sa stávajú luxusom. Sebestačnosť produkcie je najhoršia od revolúcie
Med putuje nielen z krajiny do krajiny, ale aj z kontinentu na kontinent, a hoci Európska únia až úzkostlivo dbá na ekologizáciu poľnohospodárstva, pri obchode s medom je doteraz prekvapujúco dosť benevolentná. Aj pod tlakom Slovenska sa chystajú zmeny, ale nateraz sa ide podľa starých bruselských nôt. Nečudo, že na trhu sa objavujú zmesové produkty, medy pochádzajúce z rôznych krajín tvoria prečudesný mix.
Spotreba rastie, sebestačnosť klesá
Väčšina z 22-tisíc slovenských včelárov združených či už vo zväze, alebo v spolku má tohtoročnú znášku vypredanú. Tá bola síce podstatne lepšia ako v minulom roku, ktorý bol poznačený hladomorom, teda mizernou včelou pastvou, ale na pokrytie rastúceho záujmu o med rovno z farmy to nestačilo. Slovensko je v mede sebestačné ledva na dve tretiny, presnejšie na 60 percent.
Čítajte viac Maslo vystrelilo nad tri eurá. Vianočné pečenie sa predraží
Môže za to rastúca spotreba. V priebehu posledných 15 rokov sa konzumácia medu zdvojnásobila, priemerne ročne si ľudia doprajú okolo 1,2 kilogramu medu. To vraví o tom, že Slováci menia jednak životosprávu, jednak čoraz viac vnímajú včely ako prostriedok ozdravenia životného prostredia. Zrejme je to aj dôsledok aktívnejšej komunikácie včelárov s verejnosťou. Je priamočiarejšia, jednoduchšia, a preto zrozumiteľnejšia.
"Ak vidím, že v mojom okolí, kde bývam, lietajú včely, žijem v zdravom prostredí. Ak tam, naopak, včely hynú, niečo nie je v poriadku,“ definuje vzťah medzi včelami, pôdou, rastlinami a ľuďmi predseda Slovenského zväzu včelárov Milan Rusnák. Radí, aby ľudia na kúpe medu nešetrili, najmä ak chcú mať istotu, že si kúpili absolútne čistý prírodný produkt. Získať ho nie je jednoduché. Poľnohospodárstvo ešte len vstupuje do postindustriálno-chemickej doby, počasie je plné teplotných a zrážkových výkyvov, čo včelám neprospieva. Aj preto cena medu rastie.
No v jednom sa na včely možno absolútne spoľahnúť, oveľa viac než väčšina ľudí myslia v záujme prežitia svojej kráľovnej, a tým aj svojho potomstva, na zdravotnú neškodnosť nektáru, ktorým sa živia.
"Kým včely vložia med do bunky plástu, preskúmajú či skôr prefiltrujú nektár z kvetov vlastnými organizmami 15– až 20-krát! Nasadzujú vlastné životy, aby objavili v šťave kvetov nežiaduce látky. To nemá obdobu v prírode, preto o mede hovoríme ako o najčistejšej potravine, ako o symbole čistej prírody, ale aj poctivého včelárenia,“ hovorí Rusnák.