Záujem neopadáva
V Dunajskej Lužnej bol záujem bývať v rodinných domoch, hlavne pre ľudí z mesta, ale aj pre tých, ktorí prišli za prácou z iných miest, dlhodobo. Starosta obce Štefan Jurčík ale súhlasí s tým, že v ich obci pandémia tento záujem ešte zvýšila. Reaguje na to, samozrejme, trh nehnuteľností. Logicky záujem o bývanie v domoch ťahá ich cenu vyššie. To, že sa viac stavia a ľudia majú väčší záujem o bývanie v rodinných domoch, potvrdila aj Simonetta Sasinková zo Stavebného úradu obce Rovinka. Obec za poslednú dekádu narástla z približne 2 200 obyvateľov na takmer 5-tisíc. „Viac sa stavia a ľudia majú záujem bývať v rodinných domoch,“ vraví.
Čítajte viac Bývanie zdraželo skoro o pätinu, ťahajú ho domy. Ľudia chcú väčší priestor na život
„Vďaka bezprostrednej blízkosti hlavného mesta je v Ivanke pri Dunaji záujem o bývanie nepretržitý,“ tvrdí pre Pravdu za obec Ivanka pri Dunaji Adriana Sýkorčinová. V obci je bývanie realizované predovšetkým v rodinných domoch, ponuka bytov v pôvodných starších bytovkách je obmedzená. Aj ponuka stavebných pozemkov pre rodinné domy je obmedzená, pretože obec nemá lokalitu, ktorú by mohla ponúknuť na výstavbu rodinných domov v hromadnom meradle. Okrem lokality Dombale, ktorá bola naplánovaná už pred rokmi a má v nej podľa Sýkorčinovej pribudnúť cca 140 rodinných domov. Dopĺňa, že výstavba rodinných domov sa realizuje väčšinou na individuálnych pozemkoch, ktoré sú ešte v rámci obce k dispozícii, vznikajú tiež pozemky s minimálnou výmerou, ktoré vznikli rozdelením väčších záhrad. Trendom je dnes taktiež stavať domy s viacerými bytovými jednotkami, čím dochádza k neželanému zahusťovaniu zástavby.
Reakcie satelitov Bratislavy podčiarkuje aj Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). „Sme svedkami toho, ako covidová situácia umocnila záujem ľudí o život na vidieku,“ hovorí. Spresnil, že aj pred ňou rástol počet obyvateľov. Napríklad v obciach s počtom obyvateľov 2 000–3 000 narástol počet ľudí za desať rokov na viac ako 6 500, a to ešte pred pandémiou, tvrdí Kaliňák. Môžeme teda vidieť, že sťahovanie sa z mesta do dedín nie je zapríčinené len pandemickou situáciou. „Veľké mestá sa nemajú kam rozširovať a vidiek je aj z pohľadu dostupnosti bývania investičná príležitosť, kde sa viac budujú domy ako bytovky, čo sa tiež podpísalo pod migráciu obyvateľov,“ dodal Kaliňák. Pre zamestnancov, ktorí môžu pracovať z domu, je oveľa príťažlivejšie pracovať z väčšieho domu ako zo stiesnenejšieho bytu.
„V rámci dlhodobých trendov treba spomenúť predovšetkým decentralizačné tendencie v bývaní, najmä proces suburbanizácie, teda rozvoj bývania a komerčných aktivít v zázemí veľkých miest. Výstavbou rodinných domov „za mestom“ sa posilňuje aj kultúra bývania, v ktorej je vlastný rodinný dom vnímaný ako zodpovedné zabezpečenie rodiny a rozumná dlhodobá investícia,“ hovorí Martin Šveda z katedry Regionálnej geografie na Univerzite Komenského v Bratislave.