Žaloba z Bruselu
Súčasťou zelenej obnovy je aj záchrana či obnovenie biodiverzity. Tá v preklade znamená pestrosť živých foriem alebo rozmanitosť živočíšnych a rastlinných druhov. „Zvyšovanie odolnosti prírody je v našom najväčšom záujme,“ uviedla Elena Višnar Malinovská z Generálneho riaditeľstva pre oblasť klímy, ktoré spadá pod Európsku komisiu.
Práve Slovensko čelí žalobe pre úbytok biodiverzity. Konkrétne ide o úbytok hlucháňa hôrneho. Hlavnou príčinou poklesu jeho populácie je intenzívne lesné hospodárenie – inými slovami, rúbanie lesov. Zelený plán obnovy Slovenska má vo väčšej miere zastaviť takéto hospodárenie, a tým dopomôcť k lepšej biodiverzite. „Najmenej 50 percent parkov by sa malo v krátkej dobe stať bezzásahovým lesom,“ tvrdí Budaj. Ide o reformu národných parkov, o ktorej časti by sa dnes malo hlasovať v parlamente. Stále nie je isté, či sa koalícii podarí reformu pretlačiť. Doteraz ju blokovalo hnutie Sme rodina Borisa Kollára.
„Zhruba 30 percent lesov Európy je zaradených do Natura 2000 – v sústave chránených území európskeho významu. Z nich 17 percent je dobrom stave, ostatné sú nevyhovujúce. A o ďalších nevieme, v akom stave sú,“ spresnil europoslanec Michal Wiezik (Progresívne Slovensko). U nás sa veľa dreva vyťaží práve v národných parkoch Poloniny a Muránska planina.