Za posledných 15 rokov nebol tento trend nikdy tak výrazný, ako počas pandémie COVID-19. Analytička Swiss Life Select Zuzana Šimonová vysvetľuje, že sú to najmä mladé rodiny, ktoré sa často rozhodujú pre bývanie mimo Bratislavy. Chcú zvýšiť svoj komfort bývania tým, že zamenia stiesnený byt za rodinný dom so záhradou.
Z ich pohľadu to dáva význam. Starší trojizbový byt v Bratislave sa totiž pohybuje od 178– do 307-tisíc eur. Logicky preto mladí ľudia hľadajú strechu nad hlavou inde. „Za takéto sumy je možné kúpiť v novo vznikajúcich satelitných mestečkách krajských miest rodinné domy s väčšou výmerou obytnej plochy, a to aj s prislúchajúcim pozemkom,“ hovorí Šimonová.
Sociológ Milan Zeman hovorí, že je prirodzené, ak to ľudí ťahá na dedinu, bližšie k prírode. „Na vidieku sa človek stáva súčasťou prírody už len tým, že vyjde do záhrady pri dome a tým sa výraznejšie eliminuje pocit izolácie a obmedzenia v porovnaní s bývaním v bytovom dome,“ tvrdí.
Ceny bývania v súčasnosti stále pokračujú v raste. Za jeden rok narástli podľa NBS o 18,4 percenta. V zjednodušenom prepočte to znamená, že ak ste vlani vlastnili priemernú nehnuteľnosť za stotisíc eur, dnes má hodnotu vyše 118-tisíc eur. Aj keď analytici centrálnej banky hovoria o spomaľovaní rastu cien, oproti vlani sú na rekordných číslach.
Čítajte viac Bývanie zdražuje aj podľa Štatistického úradu. Za rok o 8 percent
Záujem ľudí bývať v rodinných domoch v prímestských obciach sociologička Zuzana Kusá sleduje už dlhšie. „Netýka sa to len obcí na Slovensku, pomyslite na Rajku a ďalšie maďarské obce, kde žijú a vlastnia domy tisícky slovenských občanov,“ tvrdí pre Pravdu. Tento trend podľa sociologičky posilňoval okrem nižšej ceny obydlia aj predpokladaný väčší bezpečnostný komfort pre rodinu s malými deťmi.
Aký bude ďalší vývoj?
Všetko nasvedčuje tomu, že rastový trend pri nehnuteľnostiach bude aj naďalej pokračovať. Podľa realitnej špecialistky zo spoločnosti Promreal Andrey Stránskej však tempo rastu nebude tak vysoké, ako sme boli svedkami za posledné obdobie. „Ceny starších bytov po rekonštrukcii už dosahujú svoje maximá, klesá postupne záujem o kúpu starších bytov pri súčasných vysokých cenových hladinách,“ opisuje situáciu na trhu s realitami.
Z analýzy dát ČSOB banky za uplynulé dva roky vyplýva, že klienti a klientky si stále viac kupujú byty ako domy, ale pomer sa postupne vyrovnáva. „Aktuálne pripadá zo 100 hypoték priemerne 52 na byty a 48 na domy,“ tvrdí Jozef Futrikanič z ČSOB banky. Vyšší záujem o hypotéky na kúpu alebo výstavbu rodinného domu nám potvrdila aj hovorkyňa UniCredit bank Zuzana Ďuďáková. Na druhej strane hovorkyňa Tatra banky Simona Miklošovičová tvrdí, že od začiatku pandémie nezaznamenala nárast záujmu klientov o hypotéky na domy.
V najnovšej správe o finančnej stabilite Národná banka Slovenska konštatuje, že dostupnosť bývania síce pomaly klesá, ale je najlepšia za posledných dvadsať rokov. Aj kvôli rastúcim platom a lacným hypotékam sa dostupnosť bývania v tomto období zlepšila pre 70 percent pracujúcich.
O zmene trendu môže svedčiť aj pohyb ceny najväčších – 5-izbových – bytov. Ich cena klesla ako jediná zo všetkých typov bytov. Môže to naznačovať, že ľudia pred ozaj veľkými bytmi dali prednosť rovnakej rozlohe v dome v menšom meste či na vidieku.
Čítajte viac Okamžité platby budú revolúciou v platení, sľubujú si banky. Ktoré finančné domy ju prinesú?
Ďalším signálom naznačujúcim zmenu výberu bývania u ľudí je aj cena luxusnejších nehnuteľností – víl. Prakticky celé dva roky 2018 a 2019 sa cena za štvorcový meter držala na úrovni dvetisíc eur. No s príchodom pandémie začala rásť. A to tak, že v súčasnosti vyletela až na tritisíc eur za štvorcový meter. Za rok a pol teda narástla zhruba o päťdesiat percent.