Rozhodujú príjmy a nie národovectvo
Maslo opticky v ponuke nevyzerá zle. V regáli je 4–5 dobre známych slovenských značiek (medzi nimi jedna vyrábaná v Nemecku), ale nie sú práve najlacnejšie. Na masle môžu všetci spotrebitelia maturovať z patriotizmu. No zhruba tretinové pokrytie spotreby slovenskou produkciou hovorí o niekoľkých ďalších veľmi dôležitých veciach: o príjmoch a kúpyschopnosti obyvateľstva, konkurencieschopnosti slovenských mliečnych fariem, mliekarní a finančnej pozornosti, teda národnej podpore slovenských vlád poľnohospodárstvu a potravinárstvu – mliekarstvu osobitne. Podiel výdavkov slovenských domácností na potravinách je stále vysoký. Kolíše medzi 17 až 20 percentami, oproti Nemecku, Rakúsku (9–11) percent je to stále veľmi veľa. Ak teda podíde k pultu slovenský dôchodca alebo mama či otec mladej rodiny hoci aj so štandardným štatistickým príjmom, zvážia, ktoré maslo si kúpia. Ak je to nemecké takmer o polovicu lacnejšie, taká je dlhodobá skúsenosť kupujúcich, siahnu po ňom.
Sú to teda peniaze, ktoré potrebujú rozumne vydať, aby prežili od výplaty po výplatu, a nie to, či majú radi svojho suseda pracujúceho v mliekarni alebo na farme. Výzvy, aby kupovali slovenské, lebo tak podporia slovenskú ekonomiku, sú jednoducho preverované denne možnosťami peňaženky každej slovenskej rodiny.
Čítajte viac Potraviny, tankovanie a bývanie. Ceny rastú najviac za posledných 13 rokov
Logicky sa natíska otázka, čo urobiť pre to, aby slovenské mlieko a mliečne výrobky lepšie konkurovali zahraničným produktom. "Nemecko spracuje ročne tridsať miliárd litrov mlieka, Slovensko 800 miliónov litrov. Tu je odpoveď na otázku, prečo sú produktívnejší, ich náklady na spracovanie jedného litra mlieka sú jednoducho nižšie ako na Slovensku, kde sa scvrkla výroba mlieka a kde sa mliekarne obávajú o to, či budú mať dosť suroviny do budúcna,“ hovorí podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a súčasne aj šéf Levmilku Levice Marián Šolty.