Z dvoch miliárd na 800 miliónov litrov
Na masle možno názorne ilustrovať, čo sa vlastne na Slovensku stalo. Začiatkom roku 1990 sa chovalo na Slovensku dovedna vyše pol druha milióna kusov hovädzieho dobytka, z čoho kravy, napospol šlo o dojné plemená, tvorili viac ako jednu tretinu. Bolo ich dovedna 565-tisíc. Na konci tohto roku sa scvrklo stádo na 116-tisíc kráv. Treba rovno povedať, že výroba mlieka bola pred 30 rokmi extenzívna. Na celom svete klesli stáda dobytka, ale málokde tak dramaticky ako na Slovensku. Odrazilo sa to na výrobe mlieka. Tá upadla z necelých dvoch miliárd litrov v roku 1990 na tohto roku očakávaných 800 miliónov litrov.
Ešte pred 15 rokmi prúdilo mlieko do slovenských mliekarní z necelých 800 mliečnych fariem. Na prelome roku 2021 až 2022 zostane pri výrobe mlieka už len 350 fariem. Tak ako zredli farmy dojných kráv, zredla aj sieť mliekarní. Tie väčšie by sa dali poľahky porátať na prstoch dvoch rúk, z nich v rukách slovenského kapitálu zostala len hŕstka.
Veľké mliekarenské závody patria nadnárodným spoločnostiam. Tie ich výrobu reštrukturalizovali nie na mieru potrieb Slovenska, ale vlastných koncernov. A tak sa napríklad výroba masla presunula z najväčšej slovenskej mliekarne, ktorú ovládol najprv rakúsky a potom nemecký kapitál, do Bavorska. Z pohľadu globálne sa rozvíjajúcej svetovej ekonomiky, ktorá liberalizovala výrobu a obchod s potravinami, sa nič nestalo, z pohľadu Slovenska áno.
Dozvuky toho, čo sa stalo, si dlho nik neuvedomoval. Obchod s potravinami v réžii veľkých, prevažne zahraničných, obchodných sietí splnil ľuďom sen o pohodlnom nakupovaní, celoročne pestrej ponuke potravín. Malo a má to však jeden háčik, dlhodobo klesajúci podiel vystavených slovenských potravín na pultoch. Ten sa pohybuje na úrovni niečo mierne nad 40 percentami.