S vysokými cenami treba rátať aj do budúcnosti. Maslo je len ďalším dôkazom, že za potraviny si priplatíme, a to možno viac, ako pripúšťali optimistické odhady zo začiatku októbra, hovoriace o piatich percentách.
Maslo nie je obyčajná potravina. V potravinovej hierarchii stojí vysoko hneď z dvoch dôvodov, chlieb či rožok s maslom patria k pilierom povojnovej výživy obyvateľstva v celej Európe. So samozrejmosťou maslo servírujú v reštauráciách. Zvykáme si, že základné potraviny počnúc chlebom, pokračujúc mliekom a maslom, mäsom, dražejú. Nič na tom nezmenia ani vyše tridsaťpercentné zľavy, na ktoré lákajú spotrebiteľov k pultom obchodné reťazce.

Fakt, že ceny potravín, ktoré roky pôsobili protiinflačne, začali nie mierne, ale prudko rásť, sa dal očakávať. Najmä na Slovensku so zdevastovaným poľnohospodárstvom a potravinárstvom, ktoré sa už nemôžu oprieť o klasickú štruktúru rastlinnej a ešte viac živočíšnej výroby.
V krajine pod Tatrami sa všetko zmenilo. Došlo k obmene obyvateľstva a kým jedna generácia – rodičov dnes dospelých detí iba v nemom úžase hľadí na zámenu kedysi typických slovenských výrobkov za zahraničné, tak ich 30-, 40-roční synovia a dcéry, nehovoriac už o vnúčatách, považujú nemecké maslo, mäso, dopekané pekárenské výrobky z vyvezenej slovenskej pšenice za prirodzenú ponuku obchodných reťazcov.