VÚB banka ich zverejnila vo svojom mesačníku.
1. Rast spotrebiteľských cien (inflácia) ešte najprv vystúpi na maximum, no potom sa postupne zmierni
Zažívame najrýchlejší ročný rast cien od roku 2004, v januári sa k nemu pridajú ešte zvýšenia regulovaných cien plynu, elektriny a tepla, a inflácia vystúpi do apríla až k 6,6–7,3 percenta. Celkovo je inflácia spôsobená silným oživením svetovej ekonomiky, ale aj presunom časti spotreby domácnosti zo služieb k tovarom (chceme mať doma aj plnohodnotný home office, fitko), či pandemickými výpadkami činností rôznych prístavov, fabrík, napríklad v Ázii. To sa potom prejavuje na cenách ropy, čipov, agrokomodít či ocele, ktoré vstupujú do výroby konečných produktov. Aj keď inflácia v budúcom roku od apríla zrejme postupne spomalí, už ubrala z kúpnej sily našich úspor vo forme hotovosti, bežných a sporiacich účtov, ale aj nízko výnosných dlhopisových fondov, informuje VÚB Banka.
2. Úrokové sadzby v eurozóne ešte nepôjdu nahor, v USA už áno
Vyššia inflácia bežne znamená, že centrálne (a potom aj komerčné) banky dvíhajú svoje úrokové sadzby, aby úvery, ekonomiku a tým aj rast cien spomalili. To sa už v mnohých krajinách, napríklad v Česku, Maďarsku a Poľsku, deje, avšak v eurozóne stále nie. Je to preto, že ekonomika eurozóny ešte stále nedosiahla svoje predkrízové maximum a veľká časť z miestnej inflácie je „dovezená“ zo zahraničia, či prechodná (problémy s dodávkami komponentov/materiálov). Hypotéky by tak ani u nás citeľnejšie dražieť nemali. Iná situácia je v Spojených štátoch, kde sa kvôli prehrievajúcemu trhu práce rýchlo zvyšujú aj mzdy, čo znamená riziko pre ešte vyššiu infláciu v budúcnosti. VÚB Banka očakáva, že americká centrálna banka – ľudovo „Fed“ – dvihne svoju základný úrok z pásma 0–0,25 aspoň dvakrát na 0,5–0,75 percenta.
Čítajte viac ECB banka ohlásila veľkú novinku. Eurobankovkám mení dizajn
3. S koronavírusom sa (snáď) už naozaj naučíme žiť
Aktuálna zima bude podľa VÚB Banky z pandemického pohľadu znovu krutá, aj keď v najzaočkovanejších krajinách oveľa menej ako u nás. Následné premorenie obyvateľstva a ďalšie očkovanie by malo znamenať lepšiu ďalšiu zimu ako je tá súčasná, možno už aj skorá jar bude lepšia. Na trh by mali prísť nové lieky i vakcíny, no stále je tu hrozba nových mutácií koronavírusu, ktoré by boli nákazlivejšie, či odolnejšie voči existujúcim vakcínam (aktuálne omikron – ak by bol ale miernejší ako delta, mohol by aj pomôcť). Pred budúcou zimou očakávame, že bude zaočkovaných viac Slovákov a Sloveniek ako dnes. Najlepšou cestou by azda bolo povinné očkovanie, minimálne u rizikových skupín starších ľudí, zdravotníkov, tvrdí VÚB Banka. „Už dnes sa deti povinne očkujú voči 10 chorobám, tak prečo nepridať na zoznam ešte jednu, keď nám tak všetkým strpčuje životy? Život v demokratickej spoločnosti neprináša len slobody, ale aj zodpovednosť, teda povinnosti,“ hovorí VÚB Banka.
4. Viaceré ekonomiky prekonajú svoju zatiaľ maximálnu úroveň z roku 2019, vrátane tej slovenskej.
V banke to čakali už v druhej polovici tohto roka, no problémy automobilového priemyslu, konkrétne nedostatok čipov a iných komponentov do ich výroby, výrazne znížila produkciu i export. V budúcom roku by sa priemysel z týchto problémov mal pozviechať, aj keď zrejme len postupne (nová fabrika na čipy sa nedá postaviť za pár mesiacov), hovorí banka. Spolu so zvládaním pandémie možno od apríla by sa mali znovu oživiť aj sektory kontaktných služieb, teda turizmus, ubytovanie, reštaurácie, šport, kultúra a vzdelávanie. Vo VÚB Banke očakávajú, že celkovo slovenská ekonomika porastie o silných takmer 5%, keď tento rok to bude asi len 3,3%. Niektoré krajiny ako Čína, USA či Turecko, už svoje predkrízové maximá prekonali skôr a aj preto môžu napredovať už len pomalšie. Horšie sú na tom iné rozvíjajúce sa krajiny, ktoré stále ani nemajú dostatok vakcín.
5. Nezamestnanosť pôjde ďalej nadol a v niektorých odvetviach tak môžu pretrvávať tlaky na rast miezd.
Trhu práce sa v koronakríze darilo lepšie, ako sme si mysleli. Aj vďaka vládnym podporným opatreniam nezamestnanosť ani priemerné mzdy až tak neutrpeli, ako napríklad po recesii v roku 2009. Naopak, skôr sa vraciame k situácii pred krízou, kedy pracovné sily chýbali vo viacerých odvetviach, čo pomáhalo aj rastu miezd. Miera nezamestnanosti klesá a v budúcom roku sa priblíži k predpandemickým minimám z prelomu rokov 2019 a 2020 (podľa rôznych metodík bolo minimum na úrovniach 4,9–6,0%). Momentálne je najviac voľných pozícií v priemysle, ale chýbajú aj v mnohých službách, informuje VÚB Banka. Bohužiaľ, napätiu medzi ponukou pracovných pozícií a pracovníkov už „pomáha“ aj demografia, keď každý rok do dôchodku odchádza viac ľudí ako prichádza do zamestnania zo škôl. Slovensko tiež trápia štrukturálne problémy vzdelávania, ktoré len málo reflektuje na potreby pracovného trhu, či nedostatok pracovných pozícií na čiastočný úväzok, pre ženy s deťmi, či pre rómsku menšinu. *
6. Bankám hrozí vyššie zdanenie
Nateraz je asi len otázkou, či to bude už v budúcom roku, alebo až od začiatku roka 2023. Podľa informácií VÚB Banky vláda chce od bánk získať 100 miliónov eur navyše, čo by znamenalo daň zo zisku nie 19%, ako to budú mať iné firmy, ale až okolo 35%. V banke si nemyslia, že takéto dodatočné zdanenie je na mieste, pretože slovenské banky si tvrdo konkurujú – máme jedny z najnižších úrokov na hypotékach na svete. Nezaslúžene vysokú ziskovosť nepodporujú ani porovnania s inými odvetviami ekonomiky či inými bankami v iných krajinách,napriek tomu, že vykázaná ziskovosť za prvé tri štvrťroky tohto roka bola v bežných cenách rekordná. Vyššie dane by znamenali hľadanie ďalších úspor na prevádzke, nevôľu zahraničných investorov či možno aj zánik menších bánk.
7. Digitálne platby a meny sa posilnia na úkor používania hotovosti
Vo februári tri najväčšie slovenské banky spúšťajú takzvané instatné platby, teda platby, ktoré prídu na účet do pár sekúnd, čo je veľmi pohodlné. Okrem toho tu je trend online nákupov, ktorý podporila pandémia, ale aj obmedzenia platenia veľkých súm hotovosti kvôli boju proti praniu špinavých peňazí. Okrem klasických elektronických peňazí komerčných bánk eurozóna pracuje aj na projekte digitálneho eura, teda akejsi digitálnej hotovosti vydávanej centrálnou bankou. Veľké inovácie prebiehajú v takzvaných decentralizovaných financiách.
Čítajte viac Čo nás prekvapí na budúci rok? Banka zverejnila 10 predpovedí pre trhy
8. Zintenzívni sa prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku, teda hospodárstvo s minimálnym vypúšťaním skleníkových plynov
Politici o boji s klimatickou zmenou doteraz len veľa rozprávali, no už budú musieť aj konať. Vo VÚB Banke na to bude tlačiť najmä Európska komisia. Do roku 2030, ale i 2050, kedy chcú dosiahnuť takzvanú uhlíkovú neutralitu, tak budú potrebné masívne nové investície do obnoviteľných zdrojov energie, do znižovania spotreby budov i výroby. To znamená, že rast cien v segmentoch energetiky či stavebníctva môže ďalej pokračovať, možno sa budú určovať aj minimálne ceny emisných povoleniek, a to aj na dlho dopredu. Keďže verejné investície na zvrátenie klimatickej zmeny stačiť nebudú, bude sa podporovať rôzne „zelené“ financovanie, fondy i úverovanie, ale i transparencia, teda vykazovanie toho, ako je ten či onen investičný projekt alebo firmy ekologické.
9. Slovensko v tom podporí aj Plán obnovy, ako aj klasické eurofondy
V budúcom roku by sa podľa VÚB Banky malo naplno rozbehnúť čerpanie zdrojov z Plánu obnovy, aj keď politické spory o konkrétnu podobu reforiem tieto zdroje ohrozujú. Jedným z programov budú aj dotácie na energetickú efektívnosť 30-tisíc rodinných domov, kde bude aj VÚB Banka spolupracovať, keďže dotácie nebudú na celú výšku rekonštrukcie. Spoločnosť a najmä politici by mala pochopiť prospešnosť reforiem nemocníc, súdov, dôchodkového systému či vysokých škôl, ku ktorým sa zaviazali – inak sa v nich nič podstatné k lepšiemu nezmení. V klasických eurofondoch, ktoré treba dočerpať do roku 2023, musí tiež prísť zrýchlenie, inak nám veľké sumy prepadnú. Je to veľká príležitosť pre samosprávy a modernizáciu štátnych služieb.
10. Politická nestabilita môže vyústiť do predčasných volieb
Podľa slov VÚB Banky už dnes slovenská vládna koalícia často nefunguje dobre, napriek tomu, že má na papieri ústavnú väčšinu poslancov. Nepopulárne opatrenia sa jej presadzujú veľmi ťažko, konflikty medzi jednotlivými politikmi pozorujeme takmer na každodennej báze. V budúcom roku sa môžu spolu s potrebných schvaľovaním reforiem kvôli spomínanému Plánu obnovy zintenzívniť. Bez strany Sme rodina má koalícia potrebných 76 poslancov len spolu s nezaradenými poslancami. Možné referendum predčasné voľby zrejme nespustí, pretože naň treba najprv zmeniť Ústavu. Ale ak by koalícia nebola schopná ďalej vládnuť, napríklad by jej bola vyslovená nedôvera v parlamente, podobne ako v roku 2011, možné sú aj predčasné parlamentné voľby