Solidárne dane nie sú novinkou
Keď si porovnáme údaje o zdaňovaní krajín OECD, výsledky ukazujú, že celkové zaťaženie práce je na Slovensku v porovnaní s inými štátmi pomerne nízke a pohybuje sa na úrovni priemeru. Väčšie rozdiely však nájdeme, keď porovnávame zdaňovanie bohatých a chudobných. S narastajúcim príjmom totiž množstvo peňazí, ktoré zoberie štát ľuďom z výplat na daniach a odvodoch, klesá.
Daň z majetku pre najbohatšiu populáciu bola pritom v minulosti v Európe pomerne populárna. V roku 1990 ju mali v dvanástich štátoch OECD, v súčasnosti je zavedená len v troch krajinách, a to v Španielsku, Švajčiarsku a Nórsku. V Španielsku sa uplatňuje progresívna daň z príjmu od 0,2 po 3,5 percenta podľa regiónov. Vo Francúzsku sa daň z príjmu zvyšuje v piatich príjmových kategóriách od nulovej DPH až po 40 percent. K tomu sa pridáva aj špeciálna majetková daň z bohatstva. Tú platia Francúzi, ktorých majetok naviazaný na vlastnícke práva, teda budovy, investície či firmy, presahuje 790-tisíc eur a tiež sa s rastúcou hodnotou zvyšuje. Bývalý francúzsky prezident Francois Hollande navyše v roku 2012 presadil, že ročné príjmy nad jeden milión eur sa budú zdaňovať na úrovni 75 percent. To vyvolalo už spomínanú vlnu protestov najmä medzi prominentnými osobami – herec Gerard Depardieu sa napríklad na protest stal občanom Ruskej federácie. Opatrenie bolo preto po dvoch rokoch zrušené.