Okamžite sa však vyrojilo množstvo otázok. Matovič totiž predstavil iba základnú myšlienku, ale ďalšie detaily doteraz neukázal. Koľkých ľudí na Slovensku sa dotkne? Kto a ako zistí, koľko vlastní občan majetku? To sú otázky, ktoré sú stále nezodpovedané. Analytik Tatra banky Tibor Lörincz hovorí, že z dát Európskej centrálnej banky to vychádza na maximálne pol percenta slovenských domácností.
Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce pre Pravdu hovorí, že zdaňovanie bohatých nie je žiadna novinka vo svete. Matovičovu daň 0,1 percenta hodnotí ako veľmi miernu. „Ten návrh je veľmi konzervatívny. Pre porovnanie, keď vezmeme majetok v hodnote rodinného domu v Starom Meste v Bratislave, v hodnote povedzme 1,5 milióna eur, ročná daň by bola len 500 eur,“ počíta Kahanec.
Čítajte viac Férové dane z dielne Matoviča? Je to dobrý nápad, avizuje Sotákove združenie. No jednu vec z revolúcie neodporúča
Peniaze, ktoré má zdanenie bohatých priniesť do rozpočtu, chce Matovič použiť na opatrenia v jeho veľkej daňovej reforme. Ďalším problémom je, že takzvanou milionárskou daňou plánuje vyzbierať len 20 miliónov eur ročne, pričom iba prvá časť jeho „daňovo-odvodovej revolúcie“ má stáť 1,2 miliardy.
Po milionároch išli aj v minulosti
Milionárske dane sa v rôznych podobách snažili viackrát zaviesť aj predchádzajúce vlády. Ešte na jar tohto roka, keď sa začali objavovať prvé náznaky veľkej daňovo-odvodovej reformy z dielne hnutia OĽaNO, vtedajší minister financií Eduard Heger, ktorý argumentoval, že na Slovensku je výnos dane z nehnuteľnosti 0,4 % HDP, kým priemer EÚ je 1,6 % HDP, čiže štyrikrát vyšší. Dane preto chcel nastaviť podľa reálnej ceny nehnuteľnosti a nie podľa štvorcových metrov, ktoré sa vynásobia príslušnou sadzbou. Návrh však vyvolal veľkú kritiku a konkrétnosti nikdy neboli predstavené.
Majetkové dane sa prvýkrát, v roku 2012 a 2013, pokúsila zvýšiť vtedajšia vládna strana Smer cez daň z luxusu. Tú by pocítili najmä majitelia väčších bytov a domov, keďže avizovaná daň z luxusu sa týkala nehnuteľností a mala sa vypočítavať zo štvorcových metrov a prestížnosti lokality nehnuteľnosti. Druhýkrát v roku 2017 išlo o poslanecký návrh na zavedenie takzvanej podlažnej dane. Priplatiť si mali tí, čo vlastnia viacpodlažnú nehnuteľnosť. Oba pokusy nakoniec stroskotali. Nielenže nebolo jednoduché definovať, čo už je luxusný byt či dom, no ukázalo sa, že pri takto nastavenej dani najviac zaplatia majitelia veľkých domov na vidieku.