Suchal zo Slovensko.Digital: Slovensko nemusí byť ako Estónsko, informatizácia musí slúžiť ľuďom

„Vyzerá to ako banalita, ale každý úrad má trochu iný formulár a stačí, že sa pár ráz zaseknete a už vám to lezie na nervy. Ide práve o to, aby sme sa na informatizáciu pozerali z pohľadu občana,“ vysvetľuje Ján Suchal z občianskeho združenia Slovensko.Digital, na čo je potrebné zamerať digitalizáciu krajiny.

27.11.2021 18:19
SR OZ Slovensko.Digital projekty TK BAX Foto:
Na snímke zľava odborník na opatrenia a verejnú správu v OZ Slovensko.Digital Ľubor Illek, vtedajší výkonný riaditeľ OZ Slovensko.Digital Ján Hargaš a odborník na vývoj a komunitu v OZ Slovensko.Digital Ján Suchal.
debata (5)

Je niečo, čo by ste rýchlo zmenili v rámci momentálneho systému, aby mohli ľudia so štátom komunikovať rýchlejšie, modernejšie a bezpečnejšie?

Približne pred rokom sme pripravili správu o stave eGovernmentu (elektronická verejná správa, pozn. red.) na Slovensku. Odvtedy sa toho veľa nezmenilo. Napísali sme v nej, čo sú podľa nás hlavné prekážky či takzvané blokery, ktoré spôsobujú, že eGovernment sa u nás dostatočne nerozvíja. V správe nehovoríme len o pohľade používateľov, ale sú to práve občania, ktorí by z digitalizácie mali získať, hoci aj úrady by mali fungovať efektívnejšie, lebo ich pracovníci sú v celom procese veľmi dôležití. Ak však hovoríme o pohľade občana, hlavným blokerom je samotná nutnosť ľudí komunikovať so štátom. Áno, časť obyvateľov má občianske preukazy s čipmi.

Nestačí to?

Má ich veľmi málo ľudí a ich používanie je do značnej miery vynútené. Pokiaľ neboli povinné pre všetkých konateľov firiem, pracovali s nimi len tí pracovníci v rámci úradov, ktorí naozaj museli, a technologickí profesionáli a nadšenci. Keby ľudia videli, že je to dobré, oveľa skôr by sa s tým stotožnili. Sme v stave, keď už štát vydal okolo dvoch miliónov občianskych s čipom. Ale podľa štatistík ho aspoň raz za rok využije iba približne 200-tisíc ľudí. Berme do úvahy práve to, že veľa konateľov firiem ho jednoducho používať musí. Preto to teda nie je práve úžasné číslo. Bežný človek pritom so štátom až tak často nekomunikuje. Ak sa má naučiť niečo nové, zvládnuť technológiu, je to pre neho bariéra.

Dá sa povedať, že práve odstránenie takýchto bariér je niečo, čo by mali občania získať z lepšej z digitalizácia Slovenska?

Určite áno. Ale to, o čom som hovoril, sa týka len jednej prekážky. Neznamená to, že keď každý z nás bude mať Slovensko v mobile, všetko bude hneď fungovať. Stále sme v stave, že na jednej strane sme my poslušní ľudia a na druhej strane je úradník, ktorý na nás čaká. Chceme niečo od štátu a on nám hovorí, že musíme niekde prísť a vyplniť nejaké tlačivo. No z komerčnej sféry si už zákazníci zvykli na úplne inú kvalitu služieb, ako ponúka štát, ktorý funguje fragmentovane a decentralizovane. Čo môže byť niekedy aj dobre, ale z pohľadu používateľa to tak celkom neplatí, lebo už veľmi veľa rokov hovoríme o niečom ako životné situácie.

euractiv, Európska komisia, Mladí na pôde Dávame do pozornosti Všetky články z prílohy Zelená Európa

Čo to znamená?

Ide práve o to, aby sme sa na informatizáciu pozerali z pohľadu občana, teda koncového používateľa služieb. Povedzme, že by som menil trvalé bydlisko. Pre mňa by to však neznamenalo, že mením trvalé bydlisko, ale že sa sťahujem. V tom sa skrýva oveľa viac ako pohľad nejakých úradov. Z nich má každý nejaký formulár, že som menil trvalé bydlisko. Z pohľadu občana je to však absurdné. Ono to vyzerá ako banalita, ale každý úrad má trochu iný formulár a stačí, že sa pár ráz zaseknete a už vám to lezie na nervy. Potom začnete rozmýšľať, či predsa len niekde nie je potrebné zavolať alebo aj ísť osobne na úrad, ale to vytvára ďalšie náklady. No my by sme mali len štátu oznámiť, že sme zmenili trvalé bydlisko a nemalo by nás už zaujímať, ako s tým naloží. Digitalizácia má procesy zjednodušiť a optimalizovať.

Digitalizácia patrí medzi priority schváleného plánu obnovy, na ktorý Slovensko získa peniaze z Európskej únie. Nakoľko ste spokojný s tým, čo s do plánu v rámci tejto oblasti dostalo?

Plán obnovy som v Slovensko.Digital priamo neriešil. Ale povedal by som, že ciele týkajúce sa digitalizácie v ňom takpovediac zostávajú pri zemi. Ale to je niečo, čo schvaľujeme. V minulosti sme si totiž na Slovensku zvykli, že sme majstri sveta vo víziách, ale uniká nám, ako ich zaviesť do praxe. Na papieri dokážeme nakresliť krásne vzdušné zámky, no nevieme ani vyriešiť jednoduché životné situácie, ako som spomínal. V tomto sme tlačili, aby sa robili veci, ktoré budú mať prínos pre koncových používateľov, či sú to bežní občania, úradníci, alebo podnikatelia. V oblasti informatizácie, obrazne povedané, nevieme ani kúriť a svietiť. Je preto zbytočné baviť sa o tom, aké skvelé by niečo mohlo byť o 10 rokov. Je správne nastaviť veci na riešenie životných situácií, a zároveň zlepšiť procesy tak, aby zjednodušili prácu úradníkov. A toto nie je žiadna veľká veda. Pri správnom nastavení architektúry a základných spoločných blokov, ktoré sa budú medzi úradmi využívať, sa dá urobiť pomerne výrazný skok vpred. Slovensko nemusí prísť s niečím novým a úžasným, nemusíme byť druhým Estónskom. Ani to od štátu nečakám. Stačí, ak mi pri komunikácii ponúkne úroveň bankových služieb, ktoré sú už veľmi dobré, hoci majú svoje muchy a nepredstavujú svetovú triedu. Ale neočakávam, že by štát by bol lídrom v používateľskom zážitku.

EP logo, Euractiv

Európsky parlament v júli schválil nový Nástroj na prepájanie Európy (Connecting Europe Facility) s rozpočtom viac ako 30 miliárd eur na roky 2021 až 2027. Dve miliardy eur majú ísť na projekty v oblasti digitalizácie. Hoci ste povedali, že možno nepotrebujeme na Slovensku nejaké veľké vízie, aj v pláne obnovy sa hovorí o zapojení sa do cezhraničných európskych projektov vedúcich k budovaniu digitálnej ekonomiky. Do akej miery je potrebné pri digitalizácii na Slovensku myslieť na to, že sme súčasťou EÚ a globálneho prostredia?

V prípade cezhraničnej spolupráce v EÚ existuje projekt Jednotnej digitálnej brány, ktorý má práve riešiť životné situácie naprieč úniou. Samozrejme, v oblasti legislatívy prichádzajú veci z európskej úrovne, ktoré sa týkajú informatizácie. Príkladom je ochrana dát. No často sa tieto regulácie týkajú bezpečnosti a digitalizácie, ako to lepšie vymyslieť v súlade so Všeobecným nariadením o ochrane údajov (GDPR). Máme stále systémy, ktoré neriešili scenáre, na ktoré poukazuje GDPR. Toto nariadenie nie je len o tom, že pridáva povinnosti, ale sú v ňom naozaj dobré veci, ktorými by sa mali zaoberať výrobcovia informačných systémov. Napríklad dáta, ktoré nepotrebujú, by skutočne mali mazať, a podobne. Ale nedodržiavalo sa to, lebo to nikto nevynucoval.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #IT #digitalizácia #Zelená Európa
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy