Chcú predovšetkým peniaze z takzvaného envirofondu, kde je vyše miliardy eur. Ten ovláda minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO), ktorý už dlhšie tvrdí, že fond nie je bankomat. Dokonca zašiel tak ďaleko, že vyhlásil, aby energeticky náročné Slovalco zo Žiaru nad Hronom zo Slovenska odišlo. Hlinikári museli tento rok obmedziť výrobu. Ak pomoc od vlády nepríde, tvrdia, hrozí zavretie fabriky. O prácu tak môže prísť až takmer 500 ľudí a tisíce ďalších, ktorí sú nepriamo od firmy závislí.
Objavila sa aj ďalšia kritika pomoci pre veľké firmy. Šéfovia podnikov ako Slovalco či Železiarne Podbrezová avizujú, že zrejme ukončia tento rok v zisku. Rekordný tretí kvartál avizujú aj košickí oceliari. Ekonóm Martin Hudcovský z Ekonomickej univerzity v Bratislave tvrdí, že situácia okolo rastúcich cien energie paradoxne môže viesť aj k tomu, že niektorým podnikom sa môže dariť lepšie ako za normálnych okolností. „Je to spôsobené tým, že majú dlhodobý kontrakt na dodávku energií, ktoré nezohľadňujú vývoj na trhu. Ak teda ceny energií do výroby nerastú, ale hodnota ich produktov rastie, tak zažívajú nečakane dobré hospodárske výsledky,“ vysvetľuje pre Pravdu. Viaceré veľké fabriky tak tento rok zinkasujú veľké zisky, tak prečo ešte pýtajú pomoc od štátu? Firmy sa bránia, že v súčasnosti si ešte užívajú relatívne lacné ceny energií, ktoré majú zazmluvnené, onedlho však príde tvrdá rana. Nové kontrakty budú drahšie a výroba sa ohrozí. Preto chcú teraz peniaze z envirofondu. „Vysoké ceny energií bránia uzatváraniu dlhodobých kontraktov, pretože sú nad úrovňou výrobných nákladov, a preto podniky volajú o pomoc z Environmentálneho fondu, aby dokázali pokryť výrobu,“ vysvetľuje Hudcovský.
Čítajte viac Po dreve, železe a energiách dražie ďalší stavebný materiál. Cement zasiahla takisto surovinová kríza