Reakcie odborníkov na prvú časť Matovičovej daňovej revolúcie: Znižovanie stavov by malo prebiehať na základe analýz

Matovič v nedeľu predstavil prvú časť daňovo-odvodovej revolúcie. Aké sú reakcie odborníkov na navrhované zmeny?

15.11.2021 12:13 , aktualizované: 16.11.2021 12:23
Igor Matovič ďaňová revolúcia Foto:
Igor Matovič predstavuje daňovo-odvodovú reformu.
debata (9)

Podľa analytika občianskeho združenia Pracujúca chudoba Jána Košča mala úvodná časť reformy kladné aj záporné časti. „Silná stránka je, že sa ide meniť systém, ktorý nereflektuje 21. storočie,“ tvrdí pre Pravdu. Podľa neho sociálny systém potrebuje obnovu a prispôsobenie sa novým trendom, nakoľko náš sociálny systém lieči len symptómy problémov a nie príčiny sociálnej neistoty.

Na druhej strane slabou stránkou prvej časti reformy je to, že deti z rodín s nepracujúcimi rodičmi, ktoré logicky potrebujú viac pomoci budú podporené menej. „Tento tlak na zásluhovosť u detí je úplne nezmyselný. Takto nevyzdvihneme deti z medzigeneračnej reprodukcie chudoby,“ dodáva.

Ako ďalej dodáva, tak zásadne nesprávne je podľa neho prepúšťanie v štátnej správe na základe nejakých limitov. „Znižovanie stavov by malo prebiehať na základe analýz, o efektivite súčasného stavu a toho, čo chceme dosiahnuť,“ tvrdí.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na margo Matovičovej daňovej revolúcie uviedla, že zatiaľ nepoznajú druhú a tretiu časť, ktorá sa má dotýkať zmien v daniach. Podľa jej šéfa Jána Tótha je zvýšenie sociálnych transferov vo výške 100 miliónov eur v rezerve. „Ten by sa mohol použiť na daňový bonus alebo iný druh sociálneho transferu, hovorí Tóth.

Igor Matovič predstavuje daňovo-odvodovú reformu. Čítajte viac Matovič predstavil prvú časť daňovo-odvodovej revolúcie. Pracujúci rodič môže dostať až 200 eur na dieťa

Celý balík príspevkov na deti vyjde štátny rozpočet na 1,2 miliardy ročne. Matovič chce na to vyzbierať peniaze z viacerých zdrojov. Napríklad zníženie výdavkov na zbrojenie má priniesť 200 miliónov eur. Podobnú sumu sa má ušetriť na platoch prepustených zamestnancov z verejnej správy.

Ďalej sa majú obmedziť zisky zdravotných poisťovní, zaviesť takzvaná milionárska daň alebo vyšší odvod z hazardu.

Vybrať peniaze z týchto oblastí vidí kriticky ekonóm VÚB banky Michal Lehuta. „Vyšší odvod z hazardu bude zároveň znamenať nižšie dividendy so štátom vlastnených stávkových spoločností. Obmedzenie zisku zdravotných poisťovní môže skončiť na súdoch ako v minulosti. Čiže je to pomerne rizikový balík opatrení, ktoré to majú financovať,“ vyjadril sa pre Pravdu.

Paradigmatická zmena zdaňovania

Ekonomického analytika Tibora Lörinca z Tatra banky profesionálne najviac zaujal návrh majetkovej dane hneď z niekoľkých dôvodov. „Jednak ide podľa teórie o lepšiu daň, ako daň z príjmu, zároveň ide aj o akúsi paradigmatickú zmenu zdaňovania na Slovensku,“ tvrdí pre Pravdu.

Ak sa túto daň podľa neho podarí zaviesť efektívne, tak to bude úspešný experiment, ktorý nám umožní ďaleko širšie možnosti nastavenia daňového mixu. „Je tu ale jedno veľké ale: dôvod, prečo sa majetok zdaňuje oveľa menej často ako príjem, je preto, že zdaňovať majetok je naozaj veľmi, veľmi ťažké. Bude preto zaujímavé, ako sa s týmto návrhom ministerstvo financií popasuje,“ dodáva.

Samosprávam budú chýbať financie

Podľa ekonóma Martina Hudcovského z Ekonomickej univerzity v Bratislave je najviac kontroverznou témou krytia výdavkov z prévého dňa práve krátenie podielových dani pre obce a mesta + VÚC. „Počas pandémie zohrali dôležitú rolu či už pri testovaní alebo organizovaní očkovania a ako odmenu sa im navrhuje krátenie rozpočtu do budúcnosti,“ tvrdí ekonóm.

Ako ďalej na hrubo prepočítal, tak podľa aktuálneho rozpočtu by to na rok 2023 bolo o viac ako 5 % menej zo spoločného príjmu dani z príjmu FO pre samosprávy a VÚC. Podľa neho sú potencionálne dve možnosti odkiaľ by samosprávy chýbajúce peniaze mohli zobrať. Prvou je ďalej zvyšovať miestne dane alebo ešte hlbšie podfinancovanie služieb, ktoré už dnes majú obce a VÚC v kompetenciách.

„Pri obciach teda menej financií na škôlky, základné školy, miestne komunikácie, atď. a pri VÚC zasa stredné školy, komunikácie II. a III. triedy a ďalšie. Ani jedna z tých možností nie je dobrá,“ upozorňuje Hudcovský.

9 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #reforma #Igor Matovič