Hore išlo prakticky všetko. Od potravín, cien benzínu či nafty, stavebných materiálov, papiera po stravovacie služby v reštauráciách. Ľudia však cítia dosah na svoje peňaženky najmä pri nákupoch v obchodných reťazcoch. Jesť sa predsa musí a výdavky na potraviny odkrajujú až pätinu z rodinného rozpočtu.
Do nákupného košíka si dnes vkladáme zeleninu, ktorá je o desať percent drahšia ako vlani, oleje a tuky drahšie o dvanásť percent, ovocie o päť a pol percenta. A nakoniec chlieb, mlieko a syry sú drahšie približne o štyri percentá.
O tom, koľko si priplatíme od začiatku budúceho roka, rozhodnú veľké reťazce ako napríklad Lidl, Tesco či Kaufland. Tie si totiž vyberajú, kto im dodá výrobky a potraviny. A ako to na Slovensku býva, rozhoduje cena. Zástupca obchodných reťazcov Martin Krajčovič nechce špekulovať, čo a o koľko na pultoch predajní pôjde v najbližšom čase hore. „Úprava cien bude závisieť od rokovaní so všetkými dodávateľmi, nielen slovenskými. Ešte je predčasné hovoriť o konkrétnych číslach,“ povedal pre Pravdu Krajčovič zo Slovenskej aliancie moderného obchodu.
Čítajte viac Doba zdražovania
Dôvodov, prečo potraviny dražejú, je viacero. Jedným z nich je aj počasie. „Pri cenách potravín je vždy dôležitý vplyv počasia na úrodu. To sa následne prejaví aj v chove zvierat, ktoré treba kŕmiť. Neprospieva ani príliš veľké sucho a ani to, keď ho vystrieda prívalový dážď,“ hovorí analytička Eva Sádovská zo spoločnosti Wood and Company. Ďalšími faktormi sú ceny pohonných hmôt, keďže potraviny sa musia najskôr vyrobiť a potom do obchodov aj prepraviť.
O cenách rozhodnú reťazce
Koniec zdražovania neradno očakávať. Začiatkom roka sa rast cien potravín zrejme ešte zrýchli. Už dnes napríklad slovenskí pekári, mliekari, chovatelia ošípaných upozorňujú, že im rastú ceny energií a základných surovín, pretože zdražela pšenica, kukurica či sója. „Potvrdzuje to pokračujúci rast cien agrokomodít, ktoré dosahujú niekoľkoročné maximá,“ predpovedajú analytici Národnej banky Slovenska.
Nedávno sa ozvali slovenskí spracovatelia mäsa, ktorí hovoria o zvýšení odbytových cien až o desať percent. Pridali sa k nim aj slovenskí pekári. Vyzvali obchodníkov z reťazcov, aby im platili za výrobky desať až dvadsať percent navyše. Inak neudržia výrobu. Reťazce sú slovami Krajčoviča ochotné rokovať so slovenskými výrobcami, no ako vždy napokon rozhoduje cena. A tú vedia ponúknuť zahraniční dovozcovia potravín (síce rôznorodej kvality) zväčša nižšiu ako slovenskí.
Čítajte viac Slovenské potraviny patria podľa údajov o pesticídoch medzi najkvalitnejšie na svete
Ceny potravín ženie hore aj pandémia stupňujúca záujem o ne. „Ľudia ich majú kde nakupovať a ukazuje sa, že ich majú aj za čo nakupovať, keďže výrazne narástli úspory v bankách,“ všíma si Sádovská.
„Inflácia by sa mala pozvoľna zrýchľovať aj v nasledujúcich mesiacoch. K jej zrýchleniu by čoraz viac mali prispievať ceny potravín,“ očakáva ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Súhlasí s ním aj Sádovská. „V prvom štvrťroku 2022 by dokonca inflácia potravín mohla atakovať úroveň šesť percent,“ predpovedá analytička.
Bývanie a stavebné materiály
Ďalšou veľkou položkou zo spotrebného košíka sú energie a bývanie. Priemerná domácnosť na ne vynakladá až štvrtinu svojich výdavkov. Tu treba spomenúť takzvanú surovinovú krízu. Ceny stavebných materiálov zažili v roku 2021 prudké nárasty. Týka sa to dreva, cementu, železa, hliníka. Ten, kto sa rozhodol kúpiť či postaviť vlastný dom, si priplatil o desať až dvadsať percent viac. Platí to aj pre ľudí, ktorí si počas posledných mesiacov upravovali svoje príbytky. „Výrazný cenový tlak pozorujeme aj na položkách súvisiacich so stavebníctvom. Ceny v údržbe a oprave budov v októbri medziročne vzrástli až o 9,4 percenta,“ hodnotí Koršňák.
Samostatnou kapitolou sú ceny elektriny a plynu. Kým na trhoch zaznamenávajú prudký rast nahor, v slovenských domácnostiach sa ich efekt v najbližšom čase ešte neprejaví – pretože ceny reguluje štát. Úplne inou otázkou je, koľko si bežní ľudia priplatia za plyn a elektrinu v roku 2023. Už teraz je jasné, že to bude o desiatky eur viac za rok aj pre najmenších odberateľov.
Čítajte viac Potraviny, tankovanie a bývanie. Ceny rastú najviac za posledných 13 rokov
Zo spotrebného košíka treba spomenúť aj ceny benzínu či nafty. Motoristi si všimli, že s príchodom jesene cena benzínu prerazila jeden a pol eura za liter. Hore išla aj nafta. Za rok pohonné hmoty zdraželi o vyše 28 percent. Štatistici však vysvetľujú, že nárast je preto taký veľký, lebo s príchodom pandémie v roku 2020 ceny palív klesali, keďže ekonomika sa vo vyspelom svete utlmovala, firmy prestali vyrábať a kamióny rozvážať tovary. Poslednou položkou, ktorá výrazne prispela k celkovému zdražovaniu, sú ceny služieb v reštauráciách a hoteloch. Tu sa prejavil najmä efekt zrušených obedov zadarmo na základných školách. Väčšinu ľudí nepotešia ani predpovede ekonómov na najbližšie mesiace. Neočakávajú totiž, že by došlo k zmene celkového trendu. Do peňaženky tak budú mať Slováci hlbšie aj po Novom roku. Dobrou správou však je, že rásť by mali aj platy. A to v takom tempe, že pokryjú aj rastúce ceny.