Slovákom za posledných 20 rokov rástli najpomalšie v porovnaní s Českom, Poľskom, Maďarskom, Slovinskom, Lotyšskom, Litvou, aj Estónskom.
CVP porovnávalo päť modelových kategórií, a to vývoj príjmov bezdetného človeka s nízkym platom na úrovni 50 % priemeru, bezdetného človeka s priemerným platom, štvorčlennej domácnosti s dvoma deťmi s jediným príjmom na úrovni 100 % priemeru, rovnakej domácnosti s druhým príjmom na úrovni 67 % priemeru a štvorčlennej domácnosti, kde majú obaja rodičia príjem na úrovni 100 % priemeru.
K základným zisteniam štúdie patrí, že cena práce Slovákov v kategórii jednočlenné domácnosti patrí medzi mierne nadpriemerné, ale pri štvorčlenných domácnostiach už medzi najnižšie. Mladí Slováci tak podľa štúdie zarábajú relatívne podobne ako ich kolegovia v porovnávaných krajinách, ale starší, s rodinami, menej.
Čítajte viac Nový televízor? Kedysi štvrť roka práce, dnes ho máte "odrobený" za 11 dní. Aké boli nákupy v 89-tom oproti dnešku?
Priemerná slovenská rodina s dvoma príjmami mala v roku 2000 čistý príjem na úrovni necelých 600 eur a radila sa tak spolu s Českom na druhé miesto v porovnávaných krajinách. V roku 2020 to bolo necelých 1500 eur. Podobný príjem mali rodiny v Litve, Lotyšsku, Poľsku a Maďarsku, ktoré sa tak na Slovensko dotiahli, výrazne vyšší bol v Česku, Slovinsku a Estónsku. Vysoký základ v roku 2000 však mohol byť podľa autorov ovplyvnený efektom prepočtu nesprávnymi výmennými kurzmi.
Štúdia Centra pre verejnú politiku (CVP) ponúka detailný pohľad na vývoj príjmov z práce slovenských domácností od roku 2000 až po dnešok.
Slováci zároveň dostávajú nižšie rodinné prídavky ako občania vo väčšine ostatných krajín regiónu. Rodinné prídavky dosahovali v roku 2020 od 44 eur mesačne v Lotyšsku po 491 eur v Rakúsku. Česko a Slovensko však využívajú daňový bonus a samotné rodinné prídavky preto podľa autorov štúdie nevypovedajú o skutočnej finančnej podpore rodinnej politiky.