Ak sa nedosiahne zmena, čo hrozí?
Polovica zamestnancov by musela odísť. Keď v Agrocoop Imeľ pracuje šesťdesiat ľudí, určite by si tridsať muselo hľadať prácu inde. Živočíšna výroba robí pri dnešných cenách rastlinných komodít obrovskú stratu. Na každom hektári, kde vyrábame pre dobytok krmoviny, strácame 500 eur zisku. Ak nám ekonomika výroby mlieka zlomí chrbticu, je ohrozených okolo 10-tisíc zamestnancov v celom mliečnom sektore.
Čiže s vami pôjdu ku dnu aj mliekarne?
A čo budú spracúvať, keď nebudú mať mlieko? Sú nemenej zúfalí ako my. Takých bezradných som ich ešte nevidel za posledných 15 rokov môjho šéfovania tomuto zväzu. Majú vážne obavy, ako to celé dopadne. Už dostávajú otázky od zahraničných investorov, ktorí do mliekarní vložili investície. Znepokojení sú v bratislavskom Rajo, za ktorým je nemecký kapitál, či v michalovskej mliekarni, za ktorou sú Francúzi. Pýtajú sa, čo sa to na Slovensku deje. Chceli by zvyšovať produkciu, ale kto z farmárov bude vyrábať mlieko, keď na ňom prerába?
Bijete na poplach. Dočkáte sa zmeny?
Odozva je zatiaľ veľmi vlažná. Dvakrát sme žiadali o stretnutie ministra, dvakrát nemal na nás čas. Poslal štátneho tajomníka, ten sa tváril, že nás chápe, zatiaľ sme nedostali žiadnu reakciu. To bolo týždeň pred dušičkovými sviatkami. Ešte mu dáme týždeň času, ale potom už sa budeme pýtať, či máme oznámiť verejnosti, že po rozpade výroby bravčového mäsa prichádza rozpad mliekarenstva. Jednoducho oznámime: končíme. Mlieko a mliečne výrobky už sa doma vyrábať nebudú, ľudia budú mať v obchodoch zahraničné. Napriek tomu, že tu stále kvákame – kupujte slovenské. Slovenské sa minú, nebudú! K tomuto spejeme závratnou rýchlosťou.
V strategickom pláne sa uvažuje s podporou 500 eur na veľkú dobytčiu jednotku pre všetky mliečne kategórie. Prinieslo by to stabilizáciu ekonomiky mliečnych fariem?
Áno, potrebovali by sme takúto dotáciu ako soľ, aby sme vyrovnali krok so zahraničnou konkurenciou. Zatiaľ je to však holub na streche. Nemáme nič potvrdené. Keby sme to videli čierne na bielom, keby to oznámil niekto, kto si stojí za slovom, potom by sa situácia upokojila. Bol by to signál pre chovateľov, ktorí potiac krv držia farmy nad vodou. Iba pripomeniem, že táto dotácia by aj tak prišla až od roku 2023. Čiže treba prežiť ešte jeden krvavý rok.
Dokážete to?
Aby sme udržali chovy, potrebujeme ešte jednorazovú podporu. Inak sa nám nepodarí preklenúť budúci rok. Ak štát pomôže, vyjadrí záujem o mlieko ako základný pilier výživy, potom zotrváme a obetujeme zvyšné núdzové groše na to, aby sme živočíšnu výrobu celkom nestratili.
Pri poslednej mliečnej kríze vláda na poslednú chvíľu pomohla finančnou injekciou 30 miliónov eur. Aká pomoc by priniesla prežitie?
Aspoň taká, ako pred piatimi rokmi.
Vypočujú vašu požiadavku?
Neviem. Za seba aj kolegov odkazujem, že sa zachováme podľa príslovia – Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Keď sa porozumenia – nie slovného, ale reálneho, podporeného finančne, nedočkáme, skončíme s chovom dojníc a budeme robiť to, čo je ziskové. Veľmi dobre vieme, čo všetko prináša chov dobytka, ale súčasný vývoj nás zahnal do slepej uličky. Nedá sa konať spoločenské dobro za cenu záhuby seba samého. Vieme, že verejné zdroje sú napnuté, ale potrebujeme, aby nám niekto vyslal pozitívny signál. Potom môžem žiadať od kolegov: skúsme ešte vydržať. Ale ak nepríde žiadna reakcia, keď nie je žiadna vôľa veci meniť – aspoň zatiaľ ju nevidíme, ako máme reagovať? Sľubovali zmenu! Kde je? Sú zodpovední za tento štát, nie my. My zodpovedáme za naše podniky, za ľudí, ktorí v nich pracujú a živia svoje rodiny. Nechceme, aby vyšli na mizinu.