S účinnosťou od 31. 12. 2016 môžu samosprávy ustanoviť miestny poplatok za rozvoj, ktorý je príjmom rozpočtu a má byť použitý na úhradu kapitálových výdavkov. „Napriek tejto možnosti zvýšiť si príjmy, vybralo daň za rozvoj v roku 2020 iba 183 samospráv v objeme 18,967 milióna eur. Výrazne najvyšší výnos z tejto dane dosiahli v roku 2020 v súhrne Bratislavské mestské časti a samosprávy v Bratislavskom kraji, najnižší príjem mali municipality Košického, Prešovského a Banskobystrického kraja. Predpokladáme, že jedným z pretrvávajúcich dôvodov nevyužívania tejto dane samosprávami je ich obava, že investor sa rozhodne realizovať svoju investíciu napr. v susednej samospráve, ktorá poplatok za rozvoj nevyberá,“ uviedla Jana Marková.
Objem celkových výdavkov vrátane výdavkových finančných operácií 5 406,767 mil. eur oproti 5 241,037 milióna eur v roku 2019 vzrástol iba o 3,16 %. Na ich výške sa 81,19 % podieľali bežné výdavky v čiastke 4 389,842 milióna eur, 14,40 % kapitálové výdavky v čiastke 778,792 milióna eur a 4,41 % výdavkové finančné operácie v čiastke 238,133 milióna eur.
Spoločnosť CRIF SK analyzovala údaje o príjmoch a výdavkoch k 31. 12. 2020 z dôvodu medziročného porovnania výsledkov hospodárenia iba za samosprávy, ktoré predložili Finančný výkaz o príjmoch, výdavkoch a finančných operáciách aj v roku 2019. Bolo to v súhrne 5 099 subjektov – z toho bolo 2 731 obcí (2 732 v roku 2019), 141 miest (140 v roku 2019), 39 mestských častí Bratislavy a Košíc a 2 188 rozpočtových organizácií.
V roku 2020 analyzované samosprávy a ich rozpočtové organizácie hospodárili s prebytkom
Rozpočtové hospodárenie analyzovaných samospráv a nimi zriadených rozpočtových organizácií (rozdiel príjmov a výdavkov bežného a kapitálového rozpočtu), ktoré predložili Finančný výkaz o príjmoch, výdavkoch a finančných operáciách, skončilo v roku 2020 aj napriek sťaženým podmienkam celkovo s prebytkom 171,620 mil. eur, čo v medziročnom porovnaní so 76,604 mil. eur v roku 2019 predstavuje zlepšenie plusového výsledku hospodárenia až o 124,04 %. Po započítaní príjmových a výdavkových finančných operácií bol účtovný prebytok samospráv výrazne vyšší, dosiahol 582,004 mil. eur, a oproti 404,868 mil. eur v roku 2019 vzrástol o 43,75 %. Jedným z faktorov pozitívneho vývoja bola zvýšená opatrnosť obcí vo výdavkoch z obavy pred neistým vývojom v budúcnosti.
Z analýzy spoločnosti CRIF SK tiež vyplýva, že prebytok vo výške 487,977 mil. eur bol dosiahnutý v bežnom rozpočte a vo výške 410,383 mil. eur vo finančných operáciách samospráv. „Kapitálový rozpočet bol aj v roku 2020 schodkový, ale medziročne sa jeho záporný výsledok znížil z dôvodu poklesu kapitálových výdavkov zo 400,425 mil. eur v roku 2019 na 316,357 mil. eur, t. j. o 20,99 %,“ zhodnotila Jana Marková, hlavná analytička CRIF SK, a doplnila: „Samosprávy investovali výrazne menej ako v roku 2018, keď vysoké kapitálové výdavky boli vyvolané aj novembrovými komunálnymi voľbami.“ V súhrne nevykázali samosprávy ani jedného kraja účtovný schodok v hospodárení. Účtovný prebytok sa medziročne zvýšil najvýraznejšie v Bratislave hlavnom meste SR (o 94,94 %), v menšej miere v samosprávach Nitrianskeho (o 74,25 %) a Trenčianskeho kraja (o 71,96 %). Prebytok hospodárenia medziročne neklesol v súhrne ani v jednom kraji, najmenej sa zvýšil v samosprávach Košického kraja (o 19,94 %).
Príjmy analyzovaných samospráv a ich rozpočtových organizácií medziročne mierne vzrástli
Celkový objem príjmov analyzovaných samospráv vo výške 5 988,771 mil. eur oproti 5 645,905 mil. eur v roku 2019 vzrástol z dôvodu výrazného poklesu nedaňových príjmov iba o 6,07 %.