„Naši obyvatelia majú celkovo v bankách uložených zhruba 42,5 mld. Eur (stav ku koncu septembra 2021). Z toho ale až 60 percent predstavujú peniaze uložené na bežných účtoch, ktoré sú v objeme 25,5 mld. Eur. Vklady s dohodnutou splatnosťou, teda termínované vklady, predstavovali k 9/2021 zhruba 8,8 mld. EUR a z celkového objemu vkladov tak tvorili cca 21 percent. A vklady s výpovednou lehotou, kam patria aj vkladné knižky, boli vo výške 2,4 mld. Eur a tvorili 6 percent z vkladov obyvateľstva v bankách," upresnila Jana Glasová, analytička 365 bank.
V porovnaní s obdobím pred krízou (január 2020) sa objem peňazí na bežných účtoch v bankách zvýšil až o 27 percent. Termínované vklady ale naopak klesli o približne –13 percent a vklady s výpovednou lehotou o cca –9 percent, dodáva Glasová.
Prečo je to tak?
Úrokové sadzby na trhu sú nízke, a to platí nielen pre hypotéky, ale aj pre vklady. Kvôli tomu ľudia držia často peniaze len na bežných účtoch a termínované vklady ich moc nelákajú. Kríza zrejme ešte pridala ruku k dielu, keďže motivovala ľudí k tomu, aby si peniaze držali na bežných účtoch takpovediac “pre istotu” a aby ich mali k dispozícii. Takže objem peňazí držaný na bežných účtoch rastie. A naopak, termínované vklady či vklady s výpovednou lehotou klesajú, keďže ľudia presúvajú kvôli nízkym sadzbám peniaze z týchto účtov do podielových fondov, kde sa im peniaze lepšie zhodnocujú.
Akú infláciu dnes dosahujeme a prečo dochádza k zdražovaniu?
Inflácia tento rok citeľne zrýchľuje a v septembri dosiahla medziročný rast až o 4,6 percenta. Aktuálne teda dosahujeme najvyšší rast cien za posledných takmer 10 rokov. Výrazný vplyv na rast cien tovarov aj služieb má surovinová kríza vo svete, ktorá spôsobuje zdražovanie výrobných vstupov – od čipov, cez plasty, kovy, plechy, papier až po stavebné materiály a agrokomodity. Pod rast septembrovej inflácie u nás sa výrazne podpísali hlavne drahšie potraviny, ale aj vyššie ceny ropy, ceny v reštauráciách a najnovšie sa pridalo aj drahšie školské stravovanie, keďže štát zmenil systém financovania obedov na školách. No a zabudnúť nemôžeme ani na drahšie bývanie a tabakové výrobky. Informuje Glasová.
Aký vplyv má inflácia na naše úspory?
„Vysoká inflácia samozrejme neteší naše peňaženky, keďže má vplyv aj na naše mzdy, dôchodky či úspory. Znižuje totiž kúpnu silu peňazí v budúcnosti, teda to, čo si za naše úspory budeme môcť kúpiť. Samozrejme platí, že čím je inflácia v krajine vyššia, tým väčšiu časť z našich úspor nám ukrajuje," tvrdí analytička.
Ďalej udáva príklad: Ak máme úspory napríklad vo výške 1 000 eur odložené doma „pod vankúšom“ alebo na bežnom účte, tak nám nezarábajú a nijakým spôsobom sa nám nezhodnocujú. Práve naopak, v dôsledku inflácie sa nám tieto úspory znehodnocujú, keďže klesá ich kúpna sila. V tomto roku podľa 365 banky môžeme očakávať priemernú infláciu na úrovni okolo 3 percent, čo znamená, že reálna hodnota týchto našich úspor vo výške 1 000 eur bude o rok predstavovať cca 970 eur. Negatívny dopad inflácie na úspory môžeme zmierniť tak, že úspory nebudeme nechávať doma alebo na bežných účtoch, ale radšej ich investujeme napríklad do podielových fondov, kde sa nám budú peniaze aj zhodnocovať.
Čítajte viac Svetový deň sporenia. Ako sú na tom Slováci?
A ako inflácia ovplyvňuje dlhy a hypotéky?
Inflácia má samozrejme vplyv nielen na naše úspory, ale aj na dlhy. Inflácia totiž zvýhodňuje dlžníkov a znevýhodňuje veriteľov. „Keď si to premietneme na hypotekárny trh, znamená to, že inflácia je výhodná pre tých, čo kupujú nehnuteľnosť na hypotéku. Je to dané tým, že splátka úveru v dôsledku inflácie časom klesá, pretože inflácia znižuje hodnotu peňazí. Klesá teda aj hodnota požičaných peňazí, ktoré budeme musieť vrátiť banke napríklad za 20 rokov," poznamenáva Glasová. Dodáva, že „v súčasnosti dokonca platí, že úrokové sadzby z hypoték sú nižšie ako inflácia, reálna úroková sadzba je teda záporná. Znamená to, že dlžník vráti banke po odpočítaní inflácie menej peňazí, ako si požičal."