Od januára prichádzajú zmeny v gastrolístkoch: ako na ne doplatia bežní zamestnanci? Pozrite si ilustračný prepočet

Definitívna bodka pre monopol gastrolístkov, ale s trpkou príchuťou pre bežných zamestnancov. Poslanci parlamentu v utorok schválili novinky v stravovacej legislatíve. Daňové zvýhodnenie takzvaných „gastráčov“ sa končí. Od prvého januára budú rovnako výhodné ako peňažné príspevky na stravu. Obe formy príspevku nebudú zdanené do 55 percent sumy stravného.

, 26.10.2021 16:48
Richard Sulík, Roman Oravec, Marián Viskupič Foto: ,
Strana SaS
debata (29)

Jeden z koaličných poslancov a zároveň navrhovateľov novely Zákonníka práce Marián Viskupič (SaS) hovorí, že chceli dať ľuďom na výber. „Gastrolístky nerušíme. Komu sa páči gastráč, nech si ho vyberie, kto chce peniaze, nech dostane peniaze,“ argumentuje.

A toto je práve sporný bod. Doteraz bol stopercentne nezdanený – teda do výšky 5,10 eura – iba gastrolístok. Po novom budú gastrolístok aj finančná suma nezdaniteľné iba do výšky 2,81 eura. Zvyšok budú musieť zamestnanci zdaniť. Víťazom sa stane štát, ktorý vyberie viac na daniach. Zamestnávatelia hovoria, že obedy dražejú. „Namiesto avizovanej a toľkokrát sľubovanej podpory štátu zamestnávateľom i zamestnancom počas pandémie táto novela prináša v praxi to, že štát stravné pre zamestnancov zdraží, aby na nich ušetril,“ tvrdí Miriam Filová z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ).

Z celej tejto vojny proti gastráčom nakoniec vyšiel ako víťaz štát a prehral zamestnanec, tvrdí pre Pravdu Milan Kuruc zo združenia Pracujúca chudoba. „Zamestnanec bude mať nižšie stravné. Prehral tiež zamestnávateľ, pretože bude mať vyššiu administratívnu náročnosť,“ dodáva. Právo výberu medzi dvoma formami príspevku majú tí zamestnanci, ktorí pracujú vo firme nezabezpečujúcej stravovanie vo vlastnom alebo dohodnutom zariadení.

Najväčšou tragédiou pre bežného zamestnanca je podľa Kuruca maximálna suma, ktorá sa nemusí zdaňovať – 2,81 eura. „Táto suma je neuveriteľná tragédia pre slovenského zamestnanca. Spôsobila to vláda zmrazením stravného na takmer dva roky. Pri stúpajúcich cenách je táto suma príspevku zamestnávateľa na stravu smiešna a novelou zo strany SaS sa dosiahlo to, že všetko, čo dá zamestnávateľ (okrem sociálneho fondu) zamestnancovi nad túto sumu, bude musieť zamestnanec zdaniť a zaplatiť odvody,“ myslí si Kuruc.

Vysvetlenie: Ako sa zmeny dotknú zamestnancov

Na vysvetlenie, ako sa novinky dotknú zamestnancov, poslúži nasledovný príklad. Príspevok na stravu sa skladá zo štyroch častí. Prvá zložka sa týkala povinného príspevku (od prvého januára bude do 2,81 eura oslobodený od daní). Druhú časť tvoril povinný príspevok zo sociálneho fondu – ten tvoria zamestnávatelia. Tretia časť bola dobrovoľná zo strany firmy – tá mohla aj nemusela dať niečo navyše. Poslednú časť si doplácal zamestnanec.

Čo sa teda od januára zmení? Ide o tretiu zložku. Tá sa bude po novom zdaňovať a zodvodňovať zamestnancovi a zamestnávateľovi.

Príklad: Ak firma dáva svojmu zamestnancovi 1 euro ako dobrovoľný príspevok na stravu, v skutočnosti zaň zaplatí 1,35 eura. Z toho pôjde 35 centov štátu. Zamestnanec z toho 1 eura dostane iba 70 centov, pretože z toho bude musieť zaplatiť dane a odvody. Ak zamestnanec dostával napríklad 1 euro ako dobrovoľný príspevok, za dvadsať odpracovaných dní by mal dostať 20 eur. No od januára sa táto suma zdaní a dostane z toho iba 70 percent – 14 eur. Za mesiac tak v našom ilustračnom prepočte príde o 6 eur. Doteraz tieto daňové a odvodové povinnosti neboli.

Živnostníci tiež zaplatia viac

Negatívne nepocítia zmeny iba bežní zamestnanci, ale aj samostatne zárobkové osoby – teda živnostníci. Tí si doteraz mohli odpočítavať celú výšku stravného – 5,10 eura. Po novom to bude už iba 2,81 eura. Zvyšok budú musieť zdaniť. Ak napríklad za rok odpracujú povedzme 200 dní, doteraz si mohli dať do výdavkov sumu 1 020 eur. Po novom to bude už len 561 eur.

Náplasťou pre živnostníkov je to, že pri uplatňovaní daňových výdavkov na stravovanie sa od prvého januára nebudú musieť preukazovať dokladmi za nákup stravy. V praxi si teda za každý odpracovaný deň uplatnia sumu 2,81 eura a následne nebudú musieť dokladovať žiadne výdavky na stravovanie.

Marián Viskupič pôvodne tiež navrhoval, aby sa vyplácali príspevky spätne – teda po uplynutí mesiaca. Táto zmena by pomohla účtovníkom vo firmách. No nakoniec to pre odpor ministerstva práce neprešlo. AZZZ kritizuje aj to, že byrokracie neubudne, práve naopak – pribudne jej. „Rozšírenie foriem stravného a agendy súvisiacej s možným prechodom medzi jednotlivými formami stravného, na ktoré majú zamestnanci nárok raz ročne, výrazne zvýši ekonomickú agendu firiem. Plošné zdraženie stravného, ktoré sa týka aj kantín, tiež skomplikuje zamestnávateľom využívanie tohto tradičného zamestnaneckého benefitu ako motivácie zamestnancov,“ vysvetľuje Filová.

Richard Sulík Čítajte viac Schválili novinky v gastrolístkoch. Po novom budú peniaze a „gastráče“ zrovnoprávnené

Pristrihnuté krídla biznisu gastráčov

Na druhej strane viacerí oslovení odborníci vítajú zrovnoprávnenie obidvoch foriem príspevkov na stravu, a to najmä z dôvodu, že súčasné nastavenie vyhovovalo firmám, ktoré podnikali s gastrolístkami. „Som proti používaniu gastrolístkov ako takých, podporujú sa iba lístkové spoločnosti, čo deformuje trh a poskytuje možnosť na zneužívanie účelu,“ tvrdí pre Pravdu prodekan pre rozvoj a zabezpečovanie kvality z Ekonomickej univerzity Jozef Orgonáš. Dodáva, že by uvítal inú formu podporovania stravovacieho mechanizmu – a to vo forme benefitov.

Podobne to vidí aj Martin Krajčovič zo Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO), ktorá združuje najväčšie obchodné reťazce ako Kaufland či Lidl. „Jednoznačne podporujeme zrovnoprávnenie gastrolístkov s finančnou hotovosťou,“ domnieva sa s tým, že v súčasnosti štát garantuje pre emitentov lístkov biznis. „Poplatky v rámci gastroprevádzok sú až šesť percent, čo znamená, že emitenti pri platbe gastrolístkom ju často oberú o celý zisk, čo je ďalšia rana pre ťažko skúšaný gastrobiznis v súčasnej kríze. Platba cez gastrolístky je suverénne najdrahší spôsob platby, násobne drahší ako cez bankové karty,“ vysvetľuje Krajčovič. Len členovia SAMO zaplatia na províziách pre emitentov 15 miliónov eur ročne. Poukazuje na to, že tieto peniaze by mohli reťazce radšej investovať do služieb pre zákazníkov.

V rovnakom duchu to vidí aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Tá súčasné nastavenie kritizuje už dlho. Podľa nej emitenti gastrolístkov „enormne profitujú na úkor zamestnancov, zamestnávateľov a dokonca aj celého gastrosektora“. Za každú prijatú stravenku musia vydavateľom gastrolístkov často platiť výkupný poplatok spomínaných 6 percent.

© Autorské práva vyhradené

29 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #gastrolístky #zamestnanci #zamestnávatelia #živnostníci
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy