Pokračovanie článku: Rast cien prevalcuje dávky aj dôchodky. Krajniak nemá z čoho pridať, Matovič doložiť nechce (+ presné tabuľky)

Nástroje na zvýšenie sú

Podľa odborníkov je viacero možností, akými môže vláda pomôcť rodičom a dôchodcom rýchlejšie. Prvá je štandardným, prípadne zrýchleným legislatívnym konaním upraviť príslušné zákony a rodinám pridať. S tým súhlasia aj odborári. „Výška dávok by sa mala podľa nášho názoru odvíjať od priemernej mzdy v hospodárstve, nie od sumy životného minima nízkopríjmových domácností, ako je to teraz,” povedala Martina Nemethová, hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov. Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV tiež tvrdí, že riešením by mohla byť indexácia dôchodkov či dávok na kvartálnej báze, to znamená štyrikrát ročne. "Pre verejné financie to však bude dodatočná záťaž,“ dodáva Baláž.

Druhou možnosťou je podľa bývalého ministra práce Jozefa Mihála (SaS) využiť mechanizmus, ktorý umožňuje legislatíva o opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie. „Tak by mohli zvýšiť na dobu mimoriadnej situácie prídavky na deti, rodičovské príspevky, prípadne i iné dávky,“ tvrdí Mihál.

Treťou možnosťou je kompenzovať rast cien mimoriadnymi dávkami. To sa už sčasti aj stalo, napríklad mimoriadnym zvýšením prídavku na deti na 100 eur, ktorý štát vyplatil niektorým rodinám v septembri. Dôchodcov zas pred Vianocami čaká mimoriadna štátna sociálna dávka – trinásty dôchodok vo výške 50 až 300 eur.

Odborár Ján Košč, ktorý sa angažuje v združení Pracujúca chudoba, je však presvedčený, že potrebné sú skôr komplexnejšie riešenia. „Mali by sme pouvažovať nad celkovou zmenou dôchodkového systému, aj daňovo-odvodového a sociálneho systému, na čo nie je politická vôľa. To sú zmeny, ktoré sú síce potrebné, no vo svojej podstate prinesú pozitíva až za dlhšiu dobu. Riešiť tento problém zvýšením 13. dôchodku je nezmyslom, dôchodcovia majú svoje fixné náklady celý rok, a nie iba v decembri,“ hovorí Košč.