Pokračovanie článku: Kúpiť si nový byt či dom? Dostupnosť bývania je najhoršia za posledné roky, platy nestíhajú. Využiť to môžu developeri

Zlá správa pre klienta

Kahanec si myslí, že developeri by mohli byť voči ľuďom ústretoví. „Napríklad v tom, že umožnia kupujúcim v takomto prípade odstúpiť od zmluvy vrátane vrátenia dovtedy uhradených častí kúpnej ceny. Napríklad rezervačného poplatku alebo inej časti splátky ceny. Vzhľadom na nedostatok bytov spravidla nebudú mať problém byty predať iným záujemcom,“ dodáva.

Ak developeri takéto doložky pridávajú do zmlúv domov či bytov, ktoré postavili ešte za staré ceny, hypotekárny špecialista Gergély Kovács z Gepard Finance to považuje za neprimeranú manipuláciu cien. „Tam, kde má aj developer vyššie náklady súvisiace s výstavbou, je normálne, že bude aj kúpna cena navýšená. Ale pri nehnuteľnostiach, ktoré boli dokončené ešte pred celoplošným zdražením stavebných materiálov, je to neprimerané,“ konštatuje.

Záujemcovia o nový byt či dom tak z hľadania novej strechy nad hlavou môžu mať hlavu v smútku. A to najmä z toho, že výrazná zmena trendu sa v najbližšej dobe neočakáva. Kým úroky v bankách nemajú kam klesnúť, strop cien bývania neexistuje.

Kto dá viac, ten berie

Problémy s dostupnosťou bývania si v praxi všimol aj Miroslav Tomáš. „Vo vzorke desiatich klientov dopytujúcich po kúpe nehnuteľností je 30 percent takých, ktorí si to nemôžu dovoliť,“ hovorí s tým, že pred dvoma rokmi by bolo takých ľudí oveľa menej.

V praxi sa často deje to, že ľudia sa musia uskromniť. „Prvotný zámer kúpy dvojizbového bytu sa mení na jednoizbák alebo garsónku,“ vysvetľuje s tým, že sa stretol aj s veľkým bojom o byty. Mnoho realitných kancelárií dokonca dáva do rezervačných zmlúv aj bod, že záujemca, ktorý ponúkne vyššiu cenu, ten „vyhráva“. „Za tento rok som sa osobne stretol s preplatením vyššou cenou zatiaľ desaťkrát,“ dodáva Tomáš.

Inou možnosťou je zľaviť z nárokov a namiesto mesta ísť bývať na dedinu. „Kým pred pár rokmi priemerne zarábajúci Slovák si mohol dovoliť kúpiť nehnuteľnosť aj v lukratívnejšej časti v obci, teraz už musí hľadať nehnuteľnosť inde, napríklad na dedine,“ konštatuje Kovács.

Zhoršujúcu sa dostupnosť sledujú aj analytici z Realitnej únie. Hlavným problémom je veľmi rýchly rast cien nehnuteľností. Ich analytik Vladimír Kubrický to vysvetľuje lacnými pôžičkami. „Kľúčom k tajničke je nízka cena peňazí, keď úročenie hypoték je pod jedným percentom. Kupujúci si na byty a domy požičiavajú, pričom splátka úveru im dnes zhltne oveľa menej peňazí ako pred desiatimi rokmi, keď úrokové sadzby boli na piatich percentách,“ tvrdí.

Čísla hovoriace v neprospech záujemcov o bývanie stále pribúdajú. Nedávno to dokázal aj takzvaný Property index 2021 od konzultačnej spoločnosti Deloitte. Priemerný Slovák si podľa neho musí odložiť 10,6 priemerného ročného platu na to, aby si mohol kúpiť priemerný byt s rozlohou 70 metrov štvorcových. Vlani mu na to stačilo „len“ 9,9 priemerného ročného platu.

Ako sa meria rast cien bývania

18,6 percenta verzus 4,8 percenta. Dve čísla a jeden ukazovateľ – cena nárastu nehnuteľností na bývanie. Kým prvý údaj pochádza z dielne Národnej banky Slovenska (NBS), druhý je zo Štatistického úradu. Medzi ekonómami sa rozpútala debata, ktorý údaj je relevantnejší pre popis toho, čo sa deje na trhu s bývaním. Najprv vysvetlenie: NBS počíta dlhodobo cenový vývoj z ponukových cien na realitných portáloch. Štatistický úrad, naopak, čerpá údaje z realizovaných predajov z katastra, a to pri výrazne väčšej početnosti dát.

„Keďže Štatistický úrad meria dáta podľa katastra len od roku 2018, nedá sa index dostupnosti „potiahnuť“ do minulosti. Je však pravdepodobné, že na vlne rastu cien sa v minulom a tomto roku snažili „zviesť“ mnohí majitelia bytov a domov, ktorí stavili na to, že ľudia sú vďaka neustálym správam o drahšom bývaní pripravení platiť viac,“ myslí si Marián Búlik z OVB Allfinanz Slovensko. Čo to teda v praxi znamená? Reálne sa teda index dostupnosti bývania pravdepodobne neprepadol tak dramaticky, ako ukazuje NBS.„ Je však zrejmé, že dostupnosť bývania v posledných rokoch postupne klesá,“ dodáva Búlik.

Slovensko sa tak umiestnilo na tretej najhoršej pozícii z porovnávaných krajín. Horšie s dostupnosťou sú na tom iba Srbi a za nimi Česi. „Čím jednoduchšie a lacnejšie sa človek dostane k úveru, tým má väčšiu tendenciu tieto peniaze investovať, najčastejšie práve prostredníctvom kúpy nehnuteľnosti,“ komentovala výsledky štúdie Dagmar Yoder z Deloittu.

Slová odborníkov potvrdzujú aj posledné čísla za druhý kvartál tohto roka o medziročnom raste takmer 19 percent. Pre porovnanie, platy narástli v priemere iba o 10,5 percenta. Treba však pripomenúť, že Národná banka zbiera takzvané ponukové ceny. To sú ceny z inzerátov. Naopak, Štatistický úrad začal po novom zbierať ceny skutočných obchodov – teda reálnych predajov kupujúcim. Slovenskí štatistici za rovnaké obdobie uvádzajú rast „iba“ 4,8 percenta.

40 debata chyba
Viac na túto tému: #bývanie #developeri #ceny bytov