A tu je problém, pretože koalícia sa sporí v niekoľkých bodoch. Ak sa ale na reformách nedohodnú, strany peniaze nedostanú a Matovič stovky miliónov použije na zníženie deficitu. Už teraj je jasné, že nie všetci sú s výsledkom rozpočtu spokojní. Jedným z nich je aj minster dopravy Andrej Doležal (nom. Sme rodina). „Opäť len budeme odkladať údržbu a spomaľovať trate a tým pádom budú vlaky opäť pomalšie,“ vyhlásil po chválení rozpočtu.
Vládou schválený rozpočet poputuje na pôdu parlamentu. Počas rokovaní sa očakáva, že dôjde ku zmenám. Národná rada musí zákon schváliť do konca roka, inak bude musieť krajina fungovať v rozpočtovom provizóriu. Na posúdenie ho dostane aj Európska komisia. V tomto vládnom období Slovensku pomôžu aj peniaze z Plánu obnovy v objeme 4,6 miliardy. Matovičov rezort naplánoval aj pandemickú rezervu vo výške 717 miliónov eur.
Aké sú kľúčové reformy
V hre sú ešte stovky miliónov. Ďalších 220 miliónov eur navyše má ísť pre zdravotníctvo. Lekári už dlhodobo upozorňujú, že ich rozpočet je podvyživený. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) by chcel pridať najmä na platy zdravotníkov. Sto miliónov pre učiteľov by chcel minister školstva Branislav Gröhling (SaS). Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za spravodlivé Slovensko) by chcela viac peňazí pre svoj rezort kvôli novej súdnej mape. Sme rodina zase hovorí, že 140 miliónov navyše pre ministerstvo práce ich teší, ale chceli by tiež viac.
Matovič však podmieňuje ďalšie peniaze reformami. Jednou zo zásadných zmien má byť ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Ten už vláda schválila, no parlament jeho odobrenie stále odsúval. Patrí sem aj návrh na výdavkové limity. Tie hovoria o tom, aby sa ministerstvá zaviazali, že nemôžu míňať, koľko chcú.
Čítajte viac ANKETA ekonómov o prvom rozpočte Matoviča: Vláda posúva „upratovanie“ vo verejných financiách až na rok 2023
SaS však chce v rámci tohto zákona pridať aj takzvanú daňovú brzdu. Tá by mala zakázať štátu zvyšovať dane. A s tým je problém. Líderka Za ľudí Veronika Remišová ju dokonca nazvala „malým a novým eurovalom tejto vlády“.
„Neexistuje na Slovensku renomovaný ekonóm, ktorý by podporoval daňovú brzdu,“ vyhlásil vo štvrtok Matovič. Podľa neho majú ministri SaS presvedčiť svojho predsedu Sulíka, aby nakoniec podporil takzvanú dlhovú brzdu, aby aj jeho kolegovia dostali peniaze navyše.
Ďalším sporným bodom je dôchodková reforma, ktorú predstavil minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). S naviazaním dôchodkového veku na strednú dĺžku života v koalícii problém nie je. No rozpor je v názore na rodičovský bonus. Ten hovorí o tom, že deti by svojimi odvodmi mali prispievať na penzie rodičov. Ministerstvo financií aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa však pýtajú, kto zaplatí približne pol miliardy, ktoré má bonus ročne stáť.
Krajniak si vie predstaviť kompromis, no tiež si kladie podmienky. „To, čo chceme prijať, musí byť po dohode všetkých partnerov,“ vyhlásil minister práce.
Ktoré sú najväčšie oblasti
Najviac peňazí má ísť na sociálnu oblasť a podporu zamestnávania. Dokopy až vyše 13 miliárd. Z tohto objemu zhltne takmer 10 miliárd Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca ľuďom dávky a dôchodky. Viac peňazí sa ujde na podporu rodín a zariadení sociálnych služieb.
Do zdravotníctva poputuje celkom 6,4 miliardy eur. Ide o navýšenie o 411 miliónov eur oproti minulému roku. Na platy zdravotníkov má ísť 91 miliónov eur. „Všetkým zdravotníkom budú rásť platy o 3,8 percenta,“ obhajoval navýšenie peňazí Matovič.
O sto miliónov viac poputuje aj na takzvaný dobeh zdravotnej starostlivosti. Tá bola odložená pre pandemické opatrenia a vyťaženosť nemocníc. Za zmienku stojí aj navýšenie o 57 miliónov za účelom zrušenia doplatkov pre vybrané skupiny ľudí.
Treťou najväčšou oblasťou je vzdelávanie, výskum a šport. Tu sa zvyšujú príjmy o 459 miliónov eur. Rezort školstva bude výrazne profitovať aj vďaka peniazom z Plánu a obnovy a odolnosti. Gröhlingov rezort ich plánuje použiť najmä na škôlky či pre asistentov učiteľov v regionálnych školách.
Analytici: Dlh sa mohol sekať ráznejšie
Oslovení ekonomickí analytici, ale aj opozícia kritizujú návrh rozpočtu za to, že odkladá upratovanie vo verejných financiách až na ďalšie roky a pokračuje v zadlžovaní Slovenska.
Tibor Lörincz z Tatra banky upozorňuje v súvislosti s rozpočtom na pomalé tempo konsolidácie verejných financií, ktoré je podľa neho nedostatočné a vláda si dala v tomto smere málo ambiciózny cieľ. Odborník tvrdí, že je kľúčové zaviesť výdavkové limity, aby vláda vedela predstaviť dlhodobý a dôveryhodný plán konsolidácie.
Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľne upozorňuje, že vzhľadom na mimoriadnu situáciu sa európske pravidlá pre rozpočet neuplatňujú, národné pravidlá sú voľnejšie aj vďaka výnimke platiacej dva roky po schválení programového vyhlásenia vlády. Vláda preto podľa neho posúva upratovanie verejných financií až na rok 2023, respektíve rok 2024, na ktorý avizuje vyrovnaný rozpočet.
Mimoparlamentná strana Hlas na rozpočet hovorí, že nemá žiadne momenty, z ktorých by bola konsolidácia verejných financií jasná. „Ideme sa zadlžiť v objeme viac ako päť miliárd eur, ale nevidíme, kde tie peniaze v skutočnosti budú končiť,“ uviedol líder strany Peter Pellegrini, podľa ktorého rozpočet len pokračuje v zadlžovaní Slovenska.