Vláda vo štvrtok s pripomienkou schválila návrh štátneho rozpočtu na budúci rok aj rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky. Podľa návrhu predloženého ministerstvom financií by malo Slovensko v budúcom roku hospodáriť s deficitom na úrovni 4,94 % hrubého domáceho produktu (HDP). Očakávaný schodok v tomto roku je necelých 8 % HDP.
Zmenou v pôvodnom návrhu by malo byť len doplnenie uznesenia vo vzťahu k výkonu akcionárskych práv zástupcov štátu za oblasť dividend.
Čítajte viac Hody sa skončili a Matovič ukázal svoj prvý rozpočet. Komu sa ušlo najviac?
V ďalších rokoch by mal deficit verejných financií klesať pod 3 % hranicu. V roku 2023 by to malo byť 2,7 % HDP. Na rok 2024 vyžaduje platná legislatíva pri očakávanej úrovni verejného dlhu vyrovnaný rozpočet. To by si vyžiadalo prijatie konsolidačných opatrení na úrovni takmer 4 miliardy eur, upozorňuje v návrhu rezort financií.
Celkové príjmy verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 44,2 miliardy eur a výdavky 49,4 miliardy eur. Samotný štátny rozpočet počíta v návrhu s celkovými príjmami v roku 2022 v hodnote takmer 20 miliárd eur a výdavkami 25,4 miliardy eur. Schodok v hotovostnom vyjadrení by tak mal dosiahnuť 5,5 miliardy eur.
Viacročný rozpočet verejnej správy počíta s tým, že by mal hrubý dlh SR kulminovať v rokoch 2021 a 2022 na úrovni 61,5 % HDP. Následne do roku 2024 by mal klesnúť pod 59 % HDP.
Návrh rozpočtu obsahuje na roky 2022 až 2024 alokáciu peňazí z plánu obnovy v celkovom objeme 4,59 miliardy eur. V budúcom roku má najviac výdavkov z tohto plánu smerovať do zelenej ekonomiky (454 miliónov eur), vzdelávania (323 miliónov eur) a zdravia (218 miliónov eur).
Podmienka Matoviča
Minister financií Igor Matovič (OĽANO) opakovane upozornil, že výsledná podoba rozpočtu na rok 2022 je podmienená schválením viacerých dôležitých zákonov, a to o dôchodkovej reforme, výdavkových stropoch a o dlhovej brzde.
Ak sa na nich koalícia nedohodne a nebudú v parlamente schválené, deficit rozpočtu nebude 4,94 %, ale iba 4,3 % HDP. Rozdiel predstavuje približne 700 miliónov eur. Na rokovania má teraz koalícia niekoľko týždňov, o rozpočte na ďalší rok zvykne parlament diskutovať na prelome novembra a decembra.
Koaliční partneri si podľa Matoviča musia stáť za svojím slovom, ktoré dali ľuďom. „Ja keď teraz nepritlačím aj koaličných partnerov, že tie peniaze budú len vtedy, keď sa budeme správať zodpovedne, tak už sa nikdy nebudeme správať zodpovedne,“ tvrdí minister financií, ktorý verí, že sa v koalícii dohodnú.
Matovič skonštatoval, že o troch reformách bude nutné hlasovať ešte predtým ako o samotnom rozpočte. „Chcieť iba rozdávať bez akejkoľvek zodpovednosti, bez reforiem, ktoré sme ľuďom sľúbili, by bolo naozaj nemiestne. Ja to nedovolím ako minister financií,“ zdôraznil.
Sulík: Dane zvyšovať nedovolíme
Minister hospodárstva Richard Sulík naďalej trvá na prijatí daňovej brzdy. Inak jeho strana v parlamente nepodporí schválenie novely ústavného zákona o dlhovej brzde. „Máme nejaké principiálne postoje a máme dve červené čiary. Kvóty na migrantov a žiadne vyššie dane. Tak ja nebudem súhlasiť s nejakými reformami, ktoré budú zvyšovať dane. Nebudeme súhlasiť ani s tým, aby sa uvoľnili pravidlá dlhovej brzdy, bez toho, že zafixujeme, že dane zostanú tam, kde sú,“ povedal pred štvrtkovým rokovaním vlády Sulík.
V otázke presadzovania daňovej brzdy podľa neho nejde ani tak o nedôveru voči Igorovi Matovičovi, ako o nedôveru voči nasledujúcim vládam. „Ja som zažil ako čerstvo obvinený Peter Kažimír, keď ešte bol ministrom financií, že bol majster sveta vo zvyšovaní daní. Ja som obdivoval jeho kreativitu, čo ten dokázal navymýšľať, že kde všade bude žmýkať ľudí. A ja toto predsa nepripustím druhýkrát. To znamená, uvoľníme dlhovú brzdu len za cenu, že zafixujeme výšku daní,“ zdôraznil Sulík.
Sociálna poisťovňa dostane štvrtinu rozpočtu
Celkové výdavky na sociálnu oblasť budú v roku 2022 v sume 13,4 miliardy eur, čo predstavuje 12,7 % HDP a viac než štvrtinu všetkých výdavkov rozpočtu verejnej správy. Väčšina z viac než 13 miliárd eur má skončiť v rozpočte Sociálnej poisťovne (zhruba 9,9 miliardy eur), čo predstavuje medziročne viac o 274 miliónov eur. „Najvýznamnejšiu položku výdavkov predstavujú výdavky na dôchodkové dávky, ktoré sa na rok 2022 rozpočtujú v sume 8,24 miliardy eur," uviedol rezort financií.
Samotné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (má v rozpočte definované výdavky zhruba 3,45 miliardy eur, čo je medziročne viac o 5,2 %. Tri výdavkovo najbohatšie programy sa zameriavajú na sociálnu inklúziu, aktívne opatrenia trhu práce a tvorbu a implementáciu politík. Rozpočet tiež počíta so zhruba 641 miliónmi eur pre Úrad komisára pre deti a so 638 miliónmi eur pre Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
Na diaľnice a vlaky pôjde 1,7 miliardy
Výdavky na investície do dopravnej infraštruktúry na rok 2022 predstavujú 1,71 miliardy eur. Zabezpečí sa nimi financovanie výstavby ciest prvej triedy, diaľnic a rýchlostných ciest, nadradenej cestnej siete formou PPP projektov, modernizácia železničnej infraštruktúry, obnova mobilných prostriedkov a modernizácia verejnej osobnej dopravy. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024, ktorý vo štvrtok schválila vláda.
Spomedzi týchto výdavkov 696 miliónov eur je z prostriedkov Európskej únie, 111 miliónov eur zo zdrojov spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, 722 miliónov eur zo zdrojov štátneho rozpočtu rozpočtovaných v kapitole Ministerstva dopravy a Všeobecnej pokladničnej správe a 177 miliónov eur zo zdrojov Nástroja na prepájanie Európy a vlastných zdrojov Národnej diaľničnej spoločnosti, Železníc SR a Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK).