Niekoľkokilometrová zápcha a prekvapení vodiči, ktorí sa chceli v pondelok ráno dostať z bratislavskej mestskej časti Jarovce. Viaceré mestské časti v Bratislave hlásili po spustení nových úsekov bratislavského obchvatu dopravné problémy. Namiesto toho, aby odľahčil dopravu, tak priniesol dopravné zápchy.
Čítajte viac Takmer dvojmiliardový projekt je veľké fiasko. Kto nesie vinu na nedokončenej križovatke na bratislavskom obchvate?Kvôli týmto dopravným problém a kvôli kontroverznej križovatke, ktorá spája diaľnicu D1 s cestou D4, sa v pondelok stretli politici so starostami dotknutých obcí. Na diskusii za zatvorenými dverami bol primátor Bratislavy Matúš Vallo, predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba či minister dopravy Andrej Doležal (nom. Sme rodina). Na stretnutí boli aj starostovia obcí, ktorých sa týka otvorenie obchvatu, či predstavitelia polície. Spolu hľadali návrhy urýchlenia výstavby križovatky D4/D1 a riešenia dopravnej situácie na vstupoch do Bratislavy.
Všetky návrhy sa dajú zhrnúť do troch najdôležitejších bodov. Prvým sú legislatívne zmeny z dielne ministra dopravy. To znamená urýchliť prijímanie zákonov v čo najrýchlejšom tempe. Druhým by bolo rozšírenie „starej seneckej cesty“ a vystavanie nových prípojok z dedín ako Jarovce alebo Rusovce na diaľnicu. Posledným bodom je posilnenie medzimestskej dopravy. Ak by ľudia presadli do vlakov či autobusov, premávka by bola menej zaťažená.
Čo má byť výsledkom týchto riešení? Podľa Ľubomíra Palčáka z Výskumného ústavu dopravného by vodiči po novej križovatke mohli prechádzať už o tri alebo tri a pol roka. Predtým totiž šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Tlapa hovoril o piatich rokoch.
Čo je „lex D1/D4“
Minister dopravy Andrej Doležal avizuje takzvaný „lex D1/D4“. Tento zákon umožní urýchliť získavanie povoľovacích procesov. Podľa ministra bude predložený v skrátenom legislatívnom konaní už na najbližšej schôdzi. „Som presvedčený, že si obhájim skrátené legislatívne konanie, lebo naozaj hrozia veľké hospodárske škody,“ povedal šéf rezortu.
Ďalším Doležalovým plánom je akási dohoda s Úradom pre verejné obstarávanie (ÚVO). Ten si je vedomý strategického významu križovatky. Hovorkyňa ÚVO Janka Zvončeková pre Pravdu ozrejmuje, že už dnes prioritizujú konania v súťažiach strategického významu. Doležal tiež počíta s tým, že nový staviteľ križovatky bude motivovaný skrátením výstavby, lebo tak má nastavené kritériá verejnej súťaže.
Naliehavosť situácie si uvedomujú aj koaličné strany SaS a Za ľudí. Sulíkovci ešte čakajú na predstavenie návrhu. Podľa poslanca Radovana Kazdu (SaS) sú pripravení „podporiť každý návrh, ktorý prispeje k urýchleniu výstavby znížením zbytočných administratívnych nákladov. Prípadne, ak nepríde ani k neprimeranému navýšeniu výdavkov z verejných financií". Podobný postoj má aj strana Za ľudí, podľa ktorej každý legislatívny návrh, ktorý pomôže výrazne urýchliť dokončenie strategickej križovatky D4D1, je potrebný. „Podporíme každé legislatívne priechodné a ekonomicky zdôvodnené riešenie,“ uviedla strana vo svojom stanovisku.
Z dvojpruhu trojpruh
Druhé riešenie na stretnutí predostreli starostovia dotknutých obcí v okolí hlavného mesta. Patrí medzi ne rozšírenie dnes už dosť vyťaženej „starej seneckej cesty“. „Ponúkli sme možnosť, či by sa dala ,stará senecká' pri Metre dočasne rozšíriť na trojpruh, s tým, že smerom do Bratislavy by boli dva pruhy. Neexistuje totiž dobré riešenie, takže budeme hľadať najlepšie zo zlých,“ navrhol starosta obce Ivanka pri Dunaji Vladimír Letenay.
Práve preto sú podľa Palčáka v hre aj cestné prípojky na existujúcu diaľnicu pri Jarovciach či Rusovciach. „Budú sa preverovať technické možnosti, či je to vôbec možné,“ povedal Pravde odborník, ktorý sa na stretnutí zúčastnil.
Tretím bodom, o ktorom sa diskutovalo, je posilnenie medzimestskej dopravy. Denník Pravda zisťoval, či má Bratislavská integrovaná doprava, ktorá zastrešuje dopravné služby v bratislavskom regióne, niečo také na pláne. „Aktuálne nezvažujeme posilnenie regionálnych autobusových spojov, nakoľko v súčasnosti nastavená kapacita na linkách prímestskej autobusovej dopravy je dostatočná. Poskytuje priestor, aby do verejnej dopravy prešli aj niektorí z obyvateľov, v súčasnosti využívajúci na dopravu osobné vozidlá,“ tvrdí jej hovorkyňa Eva Vozárová. Prípadné posilnenie vlakových spojov je podľa nej plne v kompetencii ministerstva dopravy a výstavby, ktoré je objednávateľom vlakovej dopravy.
Najhorší scenár: meškanie päť rokov
Fiasko okolo nepostavenej križovatky D1/D4 rozhýbal politikov. Chýbajúce prepojenie diaľnic spôsobí, že obchvat Bratislavy nebude využitý naplno a tento stav potrvá ešte dlhé roky. Predseda predstavenstva diaľničiarov Tlapa odhadol výstavbu križovatky až na päť rokov – čo je ten najhorší scenár.
Dobrou správou posledných dní v oblasti dopravy je tvrdenie šéfa hospodárskeho výboru parlamentu Petra Kremského (OĽaNO). Podľa neho by sa nový obchvat Bratislavy a diaľnica D1 nakoniec mohli prepojiť do dvoch rokov namiesto avizovaných piatich. Ešte minulý týždeň o tom rokovali odborníci s ministrom dopravy.
Podľa nich by sa prepojenie mohlo začať výstavbou obchádzkových trás a dvoch najdôležitejších výjazdov. Poslanec OĽaNO prišiel tiež s vlastnou iniciatívou a do parlamentu chce predložiť novelu zákona o významných strategických investíciách. Kremský tvrdí, že návrh má pomôcť urýchliť povoľovanie významných dopravných stavieb. „Cieľom je, aby sa takto kľúčové prvky dopravnej infraštruktúry zaradili medzi významné inštitúcie. Ide o to, že keď to povolí vláda, môžu sa tam urýchliť povoľovacie konania,“ vysvetľuje Kremský. Tento krok však minister Doležal skritizoval. Povedal, že Kremského návrhy sú nepriechodné.
Ktoré úseky D4R7 už otvorili
Nové úseky rýchlostnej cesty R7 a bratislavského obchvatu D2 sa postupne otvárajú. Výnimkou nebol ani tento víkend. V sobotu večer bol otvorený pre vodičov zvyšný úsek rýchlostnej cesty R7 od križovatky Bratislava-Juh po križovatku Bratislava-Nivy (Prievoz) v dĺžke 6,3 kilometra. Ako informoval zhotoviteľ, tak začiatok tohto úseku R7 sa napája na Bajkalskú ulicu a je spojený s existujúcou diaľničnou sieťou, konkrétne prostredníctvom D1 v mieste mimoúrovňovej križovatky Prievoz, ktorej vetvy budú otvorené v neskoršej etape. Potom prechádza lokalitou Malé Pálenisko, vedie cez Malý Dunaj a následne popri západnom okraji rafinérie Slovnaft.
VIDEO: Otvorili nové úseky R7 a D4:
V nedeľu potom vo večerných hodinách otvorili 2,2 kilometra dlhý úsek D4 od križovatky Bratislava-Jarovce po križovatku Bratislava-Petržalka (Rusovce). Ďalším úsekom nového obchvatu Bratislavy, na ktorý si vodiči ešte počkajú, je úsek D4 medzi Čiernou Vodou a križovatkou Bratislava-Východ. Dôvod postupného otvárania úsekov vyplýva podľa vyjadrenia konzorcia D4R7 z komplikovanejšej organizácie dopravy a vyvarovania sa dôsledkom možných dopravných zápch. Obchvat však ešte stále nie je dokončený. Dlhodobým problémom zostane prepojenie diaľnic D1 a D4 strategickou križovatkou, ktorej výstavba sa momentálne len plánuje. Nedokončená križovatka D1D4 spôsobí to, že obchvat Bratislavy nebude využitý naplno, a tento stav potrvá dlhé roky.