Kým si väčšina Slovenska užívala uvoľnené leto, rezort Milana Krajniaka (Sme rodina) zmenil poskytovanie pomoci podnikom. Napriek zhoršujúcej sa situácii tak výšku príspevkov v tomto roku už nebude ovplyvňovať šírenie pandémie – teda Covid automat – ale fixné pravidlá.
Problémom je najmä skutočnosť, že ani pármesačný návrat do normálu mnohým nepomohol dobehnúť straty, ktoré spôsobila pandémia od začiatku. „Je tu veľa podnikateľov, ktorí ešte stále nie sú v pluse a to, čo zarobia, im stále slúži na sanovanie strát z prvých dvoch vĺn – hovorím predovšetkým o malých a mikropodnikateľoch a prevádzkach v oblasti gastra, hotelierstva a cestovného ruchu,“ upozorňuje Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ).
Jeho slová potvrdzuje aj Krajmerová. „V predošlých vlnách a lockdownoch sme uprednostnili udržanie všetkých našich zamestnancov pred udržaním úspor. Navyše, pomoc za pokles tržieb extrémne mešká, zatiaľ čo my odvody musíme platiť načas, inak ďalšiu už nedostaneme,“ tvrdí.
Čítajte viac Minister práce načrtol prvé riešenie pre ľudí s vysokými cenami energií. Je to minimum s čím prichádzame, vyhlásil
Zmeny kritizoval v utorok aj Klub 500. „Hoci bola epidemická situácia v lete viac-menej priaznivá, neznamená to, že firmy nemali straty. Mnohé podniky sa tak dostali do polročného vákua, keď nemajú nárok na pomoc od štátu a zároveň, kým nezačne od januára platiť trvalý kurzarbeit, nemajú ani nástroj na udržanie zamestnanosti. V súčasnosti nastavený systém je zmätočný a pre niektoré firny aj neférový,“ hovorí výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Dnes stojíme na prahu tretej vlny pandémie a čísla nakazených každý deň rastú. A podniky po celom Slovensku pociťujú prvé opatrenia. Podľa toho, či budú púšťať iba zaočkovaných alebo negatívne testovaných a ľudí, ktorí prekonali Covid-19, alebo všetkých vrátane neočkovaných a netestovaných, musia upravovať aj svoju prevádzku.
Krok späť do prvej vlny
Napriek ráznemu zhoršovaniu situácie sa však od septembra do konca roku pandemická pomoc pre zamestnávateľov a podnikateľov Covid automatom riadiť nebude. Vláda v uznesení schválila, že príspevky budú podľa schémy Prvá pomoc, ktorá sa uplatňovala vlani od apríla do septembra. Zmenu kritizoval napríklad Jozef Mihál, ktorý bol ministrom práce za SaS v rokoch 2010 až 2012. „Z opatrení vláda vyňala tie najčastejšie používané. Napriek zhoršujúcej sa situácii sa príspevky zamestnávateľom a podnikateľom za september až december budú poskytovať nezávisle od šírenia ochorenia COVID-19,“ vysvetľuje.
Martin Lidaj, výkonný riaditeľ Podnikateľskej asociácie Slovenska, poukazuje najmä na to, že zmena vnáša ďalší chaos do nie príliš prehľadných opatrení. Drobní podnikatelia majú totiž problém zorientovať sa v komplikovanom systéme štátnej pomoci a často si žiadosti musia podávať sami, pretože si nemôžu dovoliť externých účtovníkov.
„Nešťastné je hlavne to, že bez ohľadu na silu tretej vlny a rozsah zatvorených prevádzok či iných obmedzení poklesu tržieb budú mať podnikatelia a zamestnávatelia nárok len na najnižšiu možnú pomoc zo strany štátu. A nebudú môcť uplatniť ani opatrenie 3B, ktoré hlavne malí a strední podnikatelia najčastejšie využívali,“ hovorí Lidaj.
Čítajte viac Kto zaplatí otcovskú? Buď zamestnávatelia, alebo poisťovňa, odkazuje Krajniak
Najlepšia pomoc? Nechať ich zarábať
Podľa Roberta Chovanculiaka z INESSu je obmedzenie dotácií pochopiteľné, keďže na pomoc podnikateľom vláda počas minulého roka minula dve miliardy eur a ďalšie tri plánuje minúť aj tento rok. „Každému, kto videl, v akom stave sú súčasné verejné financie, by malo byť zrejmé, že toto je neudržateľný stav,“ tvrdí analytik. Riešenie vidí skôr v tom, že vláda minimalizuje obmedzenia a zatváranie ekonomiky v nasledujúcich mesiacoch a „nechá podnikateľov zarábať“. Ako príklad uvádza Dánsko, ktoré oznámilo, že ruší všetky obmedzenia a nebude ich znova zavádzať. Podobným smerom sa vydalo aj Švédsko.
Zároveň však aj Chovanculiak uznáva, že štát by mal zdroje sústrediť na pomoc sociálne najviac zasiahnutým podnikateľom z najpoškodenejších odvetví, lebo veľká časť peňazí doteraz smerovala výrobným podnikom, ktoré pandémia až tak nezasiahla.
Veľkí bojujú s trhmi
„Často sa zabúda, keď sa povie, že čísla sú dobré, že ťahúňmi zlepšenia sú veľké podniky, ktoré sa z podobných „otrasov“ vedia spamätať podstatne skôr,“ potvrdzuje aj Hošták z RÚZ.
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZ) však argumentuje, že priemysel je globálny a výrobu u nás ovplyvňuje aj situácia vo svete. Dôkazom je podľa Andreja Lasza, generálneho sekretára APZ, aktuálna situácia s nedostatkom čipov, ale aj iných vstupných materiálov, ktorá priamo obmedzuje výrobu a spôsobuje i zastavovanie produkcie.
„Trvalo relatívne dlho, kým sa pomoc vyladila do modelu, ktorý bol najefektívnejší – to bola Prvá pomoc ++. Nerozumieme, prečo sa vraciame k prvému modelu, ktorý mal mnoho nedostatkov. Vnímame to ako šetrenie na nesprávnom mieste,“ hovorí pre Pravdu.
Problémy majú hlavne v dodávateľských reťazcoch, keďže im chýbajú súčiastky, materiály a čelia aj rastúcim cenám. „Neistota v dodávkach tu s nami, pravdepodobne, bude aj v prvom polroku 2022. Rozhasené dodávateľské reťazce po celom svete sú priamym dôsledkom pandémie, poskytovanie príspevku na zachovanie pracovných miest aj v nasledujúcich mesiacoch je preto namieste,“ dodáva Lasz.