Vinár mieni a pandémia mení, tak by sa dalo parafrázovať jedno známe slovenské príslovie. Tradične sa do salónu dostávali vína po viacnásobnej kvalifikácii. Tie sa vzhľadom na protikoronové opatrenia neuskutočnili. Do jarného a jesenného finále mimoriadne postupovalo priamo vyše 500 vín. Vstupenkou do finále bolo podľa Jaroslavy Kaňuchovej-Pátkovej, riaditeľky Národného salónu vín dosiahnuť hodnotenie minimálne 83,7 bodu. Kvalitné vína dorobili nielen známe vinárstva, ale objavili sa aj nové tváre.
Víno, či už mu doba žičí, alebo nie, ľudí stále magnetizuje.
Aktuálny šestnásty ročník salónu ukázal, že opraty pevne držia v rukách vinárstva, ktoré sa narodili na prelome milénia. Na slovenské pomery, kde vlastne prichádza k vrcholu prvá generácia vinárov podnikateľov, nakopili už skúsenosti z klimaticky rozmanitých ročníkov, dobre preskúmali polohy, spoznali potenciál odrôd. Nemôžu spať na vavrínoch, na päty im šliape rozrastajúca sa vrstva vyzývateľov.
Čítajte viac Redaktor Pravdy Jozef Sedlák dostal významné ocenenie
Tvoria ju mladí zapálení ľudia a tiež skupina bohatých podnikateľov, ktorá investuje prebytočný kapitál do síce riskantného, ale možno práve preto príťažlivo vyzývavého podnikania s vínom. Do salónu sa však mohlo dostať len sto najlepších vín.
Energia ročníka, um tvorcov
Jeden z porotcov, prezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Vladimír Mrva povedal, že mnoho krásnych vín zostalo tesne pred bránami siene najlepších vín. Rozhodli detaily a, pravdaže, ako vždy, ústa degustátorov. Víno pripomína súťaž v gymnastike či krasokorčuľovaní, len ťažko sa dá, hoci aj sto bodmi vyjadriť jeho krása a omamnosť jeho prejavu. Napokon rozhodujú vždy ľudia, tí, čo víno tvorili a hodnotili.
Skúsený vinár Mrva hovorí, že do kvality vína sa vždy významne premieta slnečná energia ročníka. Najmä v roku 2018 a 2019 príroda priala červeným vínam. Narodili sa vína s veľkým potenciálom zrenia, teda vína, ktoré potešia aj o tri, päť, či dokonca viac rokov. Z tohto hľadiska sa salón veľmi líši od prvých ročníkov, keď doň mierili jednoročné červené vína. Ostatná dekáda priniesla poznanie, že čas a dospievanie vína v sudoch zvyšuje jeho kvalitu i hodnotu.
Pri najčerstvejších vínach z ročníka 2020, z ktorých nejedno poznamenala veľmi daždivá jeseň, vyhrali vinári s lepším manažmentom zberu, so spracovateľskou zručnosťou a s citom pre harmóniu moku. Najväčšou výzvou vína je umenie poradiť si s bobuľou hrozna, akú podaruje rozmarné počasie.
Vína, ktoré sa prebojovali do salóna v máji, sme v Pravde už predstavili. (Salón vín prekvapil. Kto je v ňom?) Pozrime sa teda na vína, ktoré dopĺňajú reprezentačný výber zo šiestich slovenských vinohradníckych oblastí.
Exotika v pohári
V najsilnejšej kategórii bielych suchých vín zvíťazilo Chardonnay 2019 z hlohovskej spoločnosti Golguz, ktorá k svojmu názvu najnovšie pridala prídomok Panonia. Ten oživuje minulosť vzácneho vinohradníckeho územia Slovenska, kde sa rodia jedny z najlepších vín pochádzajúcich z francúzskeho Burgundska. Hlohovec síce formálne patrí do Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, ale vinohrady Golguz-Panonie ležia na úpätí Považského Inovca.
Miloš Holčík, ktorý stojí na čele tímu hlohovských vinárov, vysvetľuje výnimočnosť Chardonnay akurátne vyzretým hroznom, kde cukor a kyseliny nesúperili, ale objali sa ako vášniví milenci. Po ročnom pobyte jednej pätiny vína vo francúzskych sudoch sa narodil mok s jemným vanilkovým podtónom v chuti. Víno si podmanilo degustátorov mnohých súťaží, napríklad bolo šampiónom Vínnych trhov Valtice a v rozstrele pokorilo všetkých zvyšných siedmich súperov.
Aj ďalší šampión v kráľovskej disciplíne červených – suchých tichých vínach pochádza z Burgundska. Je to Pinot noir, 2018, ktorý je dielom dvojice svätojurských vinohradníkov Bohumila Dubovského a Miloša Grančiča. Majú za sebou úspešných 20 sezón a hrozno pestujú tak v materských svätojurských vinohradoch, ako aj na južnom Slovensku. Ich zásluhou sa zviditeľnila vinohradnícka obec Svodín, kde bol vysadený v roku 2013 porast Pinotu noir.
Víno, ktoré u nás poznáme pod názvom Burgundské modré či Rulandské modré, potrebuje veľa slnka a citlivú ruku vinára. Miloš Grančič vraví, že príroda im v roku 2018 žičila ako už dávno nie. "To hrozno stačilo v pravý čas obrať, potom šlo do prešu a dva roky pobudlo v sude. Keď všetko ide, ako má, je najlepšie, keď sa vinár nemieša matke prírode do cesty. Akoby sa to víno urobilo samo,“ hovorí Grančič.
Nuž, je to pekné prirovnanie, ale aby vinár nechal pracovať víno v slobodnom režime, musí vedieť, čo sa s ním deje, a to sa Grančič s Dubovským za roky trpezlivej práce vo vinohrade a v pivnici naučili.
Veľkým talentom slovenského vína je Ladislav Ďőrď, vinár zo Chateau Rúbaň/Vienna DC. Kým prvá polovica názvu hovorí o tom, v ktorej juhoslovenskej vinárskej obci sa skvostná Milia, nová biela slovenská odroda, narodila, Viedeň napovedá o zdrojoch kapitálu, čo prispeli k vybudovaniu moderného vinárstva. Polosladké víno, ktorého sviežosť držia kyseliny, je koncentrátom chutí kandizovaného ovocia, sušených marhúľ a v dochuti cítiť sušené hrozienko. To víno sa pohráva so zmyslami, vo vôni chuti je zjavná stopa pikantného muškátového oriešku. Kde sa to ovocie, za ktorým sa kedysi plavili portugalskí námorníci, berie v slovenskom hrozne? Nuž, to je záhada terroiru a kompozičného umenia vinárov.
Šampión Rizling
Titul šampióna medzi prírodne sladkými vínami získalo slamové víno Rizling rýnsky, 2018 zo Chateau Topoľčianky. Nenarodilo sa na slame, tento prívlastok vyjadruje iba dávny spôsob výroby. Už dávno sa strapce nesušia na slame, ale visia na drôtikoch na povale topoľčianskeho vinárstva. Hrozno je z neďalekých Hosťoviec, vonia sušenými vianočným figami a datľami, hoci má 200 gramov zvyškového cukru, nie je bezhranične sladké, vystužené kyselinami rozochvieva sviežosťou chladnej rannej hroznovej bobule. Ani o sedem-osem rokov nič nestratí zo svojho espritu.
Vínom kráľov a kráľom vín je tokajské. Dobrých pár storočí platí tento výrok z úst kráľovských. Jeho životnosť pripomenulo šesťputňové tokajské, ktoré priviedol na svet Jaroslav Ostrožovič. Miestom jeho zrodu je hon Makovisko a tufová pivnica. Známy tokajský vinár dáva do pozornosti klasickú oxidatívnu technológiu, ktorou bolo víno z roku 2003 vyrobené. Tá je čoraz zriedkavejšou v Maďarsku, ktoré žiarli na sedem slovenských tokajských vinohradníckych obcí. K susedom vrhol do Tokaja zahraničný kapitál a s ním reduktívne spracovanie vína. Až s odstupom rokov, keď vychladol kapitálový trblet, vidno, že sa oplatilo zostať verným tradícii.
"Klasika, pre ktorú sú typické sušené slivky, slivkový lekvár, k tomu priehrštie orechových tónov, robí tento šesťputňový tokaj extra vzácnym vínom. Je v ňom "rozpustených“ šesť putní – vedier vzácnych cibéb-hrozienok napadnutých ušľachtilou plesňou botritis cinerea persoon. To je ojedinelý dar naozaj výnimočného ročníka, aký aj do Tokaja prichádza raz za čas,“ vysvetlí úspechom poctený Jaroslav Ostrožovič.
Napokon sa pristavme pri ojedinelom víne z prvého ekologického vinárstva na Slovensku. Volá sa Dominus a je spomienkou na zakladateľa slovenského ekologického vinohradníctva a vinárstva Jána Domina. Elegantné, ušľachtilé červené víno zo spoločnosti Víno Natural Domin&Kušický je odkazom na to, že víno je vo svojej podstate dielo prírody, ktorú človek rešpektuje tak vo vinohrade, ako aj v pivnici.
Sme na prahu oberačiek a ochutnávok vína. Výlet do salónu vín, ktorý sídli v Aponnyiho paláci v Bratislave, je príležitosťou, ako si urobiť malú oslavu s dobrými priateľmi či rodinou a spoznať pritom rozmanité podoby slovenského vína.