Poľnohospodárska špička: Kto sú farmári, ktorí držia Slovensko nad vodou

Tri desaťročia sa pokúša Slovensko vybudovať poľnohospodárstvo, ktoré by obstálo na globálnom svetovom trhu. Výsledok je skľučujúci. Krajina, ktorá dosahovala v roku 1989 sebestačnosť v produkcii potravín mierneho podnebného pásma na úrovni 104 percent, o ňu prišla. S výnimkou obilia, cukru a vajíčok všetky ostatné produkty vo veľkom dovážame.

08.09.2021 08:26
Guraz chovatelka  2
Chovateľka
24

Sme schopní vôbec naštartovať oživenie odvetvia, ktoré má najnižšiu ekonomickú výkonnosť na hektár pôdy v EÚ a dotiahnuť sa aspoň na úroveň priemeru únie?

Na konci tmavého tunela bliká svetielko, ktoré vyžarujú najlepšie poľnohospodárske podniky Slovenska. Každoročne dáva do pozornosti manažérske výkony týchto podnikov súťaž Top Agro Slovensko. O umiestení v tabuľke top sto firiem nerozhodujú ľudské sympatie, ale objektívne ekonomické kritériá. Pomocou nich sa darí identifikovať, v čom spočíva kvalita riadenia ekonomicky a spravidla aj ekologicky najzdatnejších poľnohospodárskych podnikov.

====== Vtedy na Západe a na Východe

Súťaž založili poľnohospodárski novinári pred 26 rokmi. Mali na to minimálne dva podnety. Medzinárodná federácia poľnohospodárskych novinárov pozvala po novembrovej revolúcii českých a slovenských kolegov na študijné cesty, ktoré organizovali krajiny EÚ, USA, Japonsko, Austrália, Nový Zéland či Argentína. De facto svetová poľnohospodárska špička.

Nemecko Bavorsko koronavírus pivo Oktoberfest zrušenie Čítajte viac Podomácky vyrobené pivo pre vlastnú spotrebu má byť oslobodené od spotrebnej dane

Organizátori zoznamovali novinárov s najlepšie fungujúcimi európskymi a americkými farmami, a tí informovali, v čom spočíva ich prosperita. Rýchlo sa ukázalo, čo si poľnohospodárstvo a žurnalistika najviac cenia, živý príklad, ukážku toho, ako tá-ktorá krajina v detaile i v celku rieši agrárnu otázku vo väzbe na výživu ľudí, ekonomiku, ekológiu i sociálne vzťahy na vidieku a tiež komunikáciu mesta s vidiekom.

Na Západe boli všetci zvedaví, ako reálne vyzerá premena čs. poľnohospodárstva, ktoré prešlo kolektivizáciou. A tak v roku 1995 prišlo 120 novinárov z celého sveta, aby sa zoznámili s modelom poľnohospodárstva, aký si nevedeli predstaviť. Najviac zaujali vtedy ešte dominantné družstvá, ich dožívajúce sociálne programy, ale aj prvé kroky robiace rodinné farmy či akciové spoločnosti.

Klub poľnohospodárskych novinárov vtedy vydal časopis o najlepšie manažovaných agropodnikoch. Tak sa vlastne narodila súťaž, ktorá už po 26. rok oceňuje najlepšie podnikateľské výkony pri hospodárení na pôde. Záštitu nad ňou prevzali ministri pôdohospodárstva, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, objektívnosť vyhodnotenia garantuje Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva.

Kto a čo formovalo zmenu

Každoročne vzniká rebríček top sto najlepších poľnohospodárskych podnikov. Pri pohľade na viac ako štvrťstoročné vyhodnocovanie výkonnosti vidno, akými obrovskými zmenami prešlo odvetvie. Jeho súčasná vlastnícka a podnikateľská, ale aj výrobná či veková štruktúra sa výrazne líši od skladby, ktorá bola typická pre podniky z konca deväťdesiatych ro­kov.

Podobne ako pri iných súťažiach sa časom vykryštalizovali podniky s manažmentmi a rodinné farmy s hospodármi, ktoré získali povesť stálic. A súčasne, najmä v posledných piatich až desiatich rokoch, sa objavujú firmy nového typu, ktoré využívajú silu zahraničného kapitálu (dánskeho či nemeckého), ale aj know-how, a do hry vstupujú už aj podnikatelia narodení po roku 1990.

Milan Krajniak Čítajte viac Minister práce Krajniak predstavil ďalšie zmeny v dôchodkoch. Ľudí chce motivovať prémiami v podobe desiatok eur

Za posledných 30 rokov sa na postoch ministrov pôdohospodárstva vystriedalo 14 ľudí. To, čo ich najviac spájalo, bola nekonzistentnosť, nesúrodosť, negácia konceptov, ktoré sa pokúšali presadzovať do praxe. Ďalšou výraznou črtou bolo krátenie podpôr z národného rozpočtu. Ak nerátame druhé obdobie ministrovania Petra Baca. Miklošov koncept radikálneho krátenia zdrojov pre agroodvetvie s rôznymi kozmetickými obmenami vydržal až po súčasnú vládu. Tá síce zvýšila národný príspevok, ale nevyužila ani cent na oživenie agropotravinárskeho sektora z mnohomiliardového postpandemického Plánu obnovy.

Osobitnou kapitolou rámcujúcou rozvoj slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva boli podmienky, za akých vstúpilo do Európskej únie.

Čas ukazuje, že slovenskí vyjednávači ako stratégovia prehrali. Jeden z najčerstvejších dôkazov podáva súčasnosť, keď Slovensko vyrokovalo v Bruseli nízke kvóty pre chov mäsových plemien dobytka. Ich stavy za pár rokov po vstupe rýchlo prekonali kvótovanú hranicu (cca 25-tisíc kráv), sú trojnásobne vyššie, ale dotácie na kravu, zostali tie isté a v prepočte na zviera sú už len symbolické. Aj tu je odpoveď na to, prečo si okrem iného Slovensko nevie rady s oživením produkcie hovädzieho mäsa.

Svetové poľnohospodárstvo je súťažou nielen produktívnosti fariem, ale aj verejne priznaných dotácií a zároveň súťažou skrytých národných dotácií. Faktické dotačné vyrovnanie medzi západnou – ekonomicky konsolidovanou a východnou časťou EÚ, ktorá prešla divokou transformáciou, doteraz nenastalo. Slovenské vlády otvorene podcenili poľnohospodárstvo a z národného rozpočtu podporovali agroodvetvie minimálne. Nuž a za týchto podmienok hospodárili a hospodária v konfrontácii so svetovými producentmi potravín slovenskí poľnohospodári. Len úzkej menšine, ktorú vedú rozhľadení manažéri a hospodári, sa darí vzdorovať najbližšej aj vzdialenej konkurencii.

Aký je roľník 21. storočia

Aký je typický slovenský poľnohospodár 21. storočia? Na to dodnes neexistuje odpoveď. Pritom definícia tzv. aktívneho poľnohospodára je dôležitá nielen z hľadiska distribúcie dotácií, ale aj spoločenského a sociálneho statusu ľudí, ktorí podnikajú a pracujú na pôde. Keď sa pozornejšie na nich prizrieme, zistíme, že súčasní poľnohospodári, farmári, gazdovia tvoria veľmi pestré spoločenstvo. Potvrdil to aj rebríček sto najlepších hospodárov a manažérov, ktorí sa nedávno stretli v Šamoríne.

Súčasná variabilita podnikania na pôde je odrazom vývoja, ktorým krajina prešla od roku 1948. Málokde v Európe hospodária vedľa seba družstvá podielnikov, akciovky a eseročky založené na základoch bývalých družstiev či rodinné farmy. V tomto je Slovensko unikátne a podobnou skladbou podnikov sa mu približuje len české poľnohospodárstvo.

Všimnime si, čo je typické pre najlepšie hospodáriace podniky. Predovšetkým väčšina z nich úspešne vyriešila otázku pokračovateľov. Po generácii otcov zakladateľov prichádza k slovu sebavedomá mladá generácia tridsiatnikov a štyridsiatnikov. Pri preberaní ocenenia o tom hovoril napríklad František Szaxon, víťaz nielen kategórie súkromne hospodáriacich roľníkov, ale aj absolútny víťaz celej súťaže v roku 2019. Jeho traja synovia, dcéra i zať pracujú na rodinnej farme.

Tomáš Valášek Čítajte viac Deň voľna, dovolenka či peniaze za očkovanie. Poslanec Valášek navrhuje zavedenie motivácie zamestnancov

Aj Zdenek Černay, úspešný farmár zo Senca, vynikajúci pestovateľ zemiakov a cibule, má komu odovzdať svoje hospodárstvo. Preberajú ho syn a dcéra. Juraj Máčaj mladší je zasa pokračovateľom v diele, ktoré začal hneď v roku 1990 jeho otec. Mimochodom, táto rodina pestuje gazdovskú tradíciu od roku 1800. Je ukážkou toho, čo v západnej Európe niekedy nevedia pochopiť. Z malých rodinných farmárov vznikli na Slovensku hospodári s výmerami pôdy od 500 do 5-tisíc hektárov pôdy.

Teraz nehovoríme o sprivatizovaných štátnych majetkoch, ale naozaj o roľníkoch, ktorí sa z pár hektárov zdedenej pôdy vypracovali na podnikateľov formátu, ktorý je v západnej Európe len ťažko predstaviteľný. Je to dôsledok 40 rokov socializmu, počas ktorého vznikli družstvá a štátne majetky bežne s rozlohou 1¤500–3¤000 aj viac hektárov. V roku 1989 v nich pracovalo 360-tisíc ľudí vrátane pracovníkov tzv. pridružených výrob. Dnes pracuje v poľnohospodárskej prvovýrobe okolo 35-, 40-tisíc ľudí.

Keď v rámci reštitúcií vrátili v roku 1991 ľudom pôdu, prenajali ju potomkovia – zväčša vnuci bývalých zakladajúcich členov JRD existujúcim družstvám alebo vznikajúcim súkromným hospodárom. Väčšina detí bývalých družstevníkov mala iné zamestnanie, práca ich zaviala do rôznych kútov Slovenska, čo je jedným z dôvodov, prečo sa zachovala veľkovýrobná štruktúra podnikov. Farmári ako Szaxon, Máčaj či Černay postupne rástli a preberali úpadkové hospodárstva bývalých družstiev či neúspešne sprivatizovaných štátnych majetkov.

Sto ciest k prosperite

Na druhej strane na Slovensku stále dokazujú životaschopnosť aj družstvá. Medzi najúspešnejšie dlhodobo patria napríklad PPD Komjatice, PD Popudinské Močidlany, Veľké Zálužie, POD Vechec, Agrospol Boľkovce či PPD Rybany. Posledné z menovaných patrí medzi družstvá, ktoré nepretržite od roku 1949 hospodária so ziskom. Mať za sebou 70-ročnú históriu, to je úspech. Len jeden malý detail, v rybianskom družstve, ktoré je nadpriemerným producentom mlieka (dojnosť kráv vyše 10-tisíc litrov mlieka na dojnicu a rok) či výborný pestovateľ obilnín (hektárové úrody medzi 7 až 8 tonami) dosahuje priemerný mesačný zárobok 1¤300 eur.

Napokon si všimnime podniky so zahraničným kapitálom. Vedie sa okolo nich často kontroverzná diskusia, ale sú súčasťou slovenského poľnohospodárstva. Absolútnym víťazom posledného ročníka Top Agro Slovensko sa stala spoločnosť FirstFarms Gabčíkovo, za ktorou je dánsky investor. Za povšimnutie stojí fakt, že "slovenskí Dáni“ celú produkciu zrnovín premieňajú na bravčové mäso. Sú na Žitnom ostrove, nerozširujú farmu, ale sústreďujú sa na rast kvality mäsa. Všetky jatočné zvieratá spracúva mäsokombinát v Dunajskej Strede.

Krédo Dánov hodné pozornosti aj slovenských hospodárov znie: Ak máš peniaze, kúpiš si technológie, špičkové plemená, ale keď nemáš ľudí schopných viesť firmu, tieto aktíva nemajú hodnotu. Peniaze sú krvou každého hospodárstva, ale ich rolu, ako pripomínajú Dáni, nemožno absolutizovať. Tak ako nemožno hovoriť, že slovenské poľnohospodárstvo zachráni len ten či onen model hospodárstva. Máme ich oveľa viac. Ako ukazuje súťaž Top Agro Slovensko, k dosiahnutiu hospodárskej stability vedie sto rôznych ciest.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
24 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #poľnohospodárstvo #ekonomika