Slovensko má najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií spomedzi všetkých krajín v EÚ. Konštatuje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá predložila do parlamentu Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020. Ešte pred vypuknutím krízy dosiahol indikátor dlhodobej udržateľnosti úroveň vysokého rizika a bol tak na najhoršej úrovni od roku 2013. Samotná kríza ho podľa rady ešte viac zhoršila.
Dosiahnutie najhoršej dlhodobej udržateľnosti verejných financií od nadobudnutia Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti ešte pred vypuknutím krízy začiatkom roku 2020, ako aj problémy s financovaním štátu počas krízy, naplno podľa rozpočtovej rady dokumentujú čiastočnú nefunkčnosť aktuálneho znenia ústavného zákona. Na podporu dosiahnutia dlhodobej udržateľnosti verejných financií RRZ vníma ako akútnu potrebu prijatia novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Napriek požiadavkám ústavného zákona z roku 2011, nie sú podľa rady stále implementované výdavkové limity, ktoré by mohli výrazne znížiť riziko opakovania podobného negatívneho vývoja verejných financií. RRZ preto víta záväzok vlády implementovať výdavkové limity vyjadrený v pláne obnovy. Rada považuje za dôležité prijatie výdavkových limitov vo forme ústavného zákona.
Čítajte viac Krádež mobilu alebo tabletu ti nepreplatia. Rozbité susedovo okno áno. Ako funguje poistenie na školách
V apríli 2021 Eurostat zverejnil údaje o hrubom dlhu ku koncu roka 2020 na úrovni 60,6 % HDP. V porovnaní s rokom 2019 tak dlh stúpol o 12,4 bodu a prekročil najvyššie sankčné pásmo ústavného limitu na dlh. V súčasnosti platné znenie zákona o rozpočtovej zodpovednosti v takejto situácii okrem iného nariaďuje vláde predložiť na rokovanie národnej rady návrh opatrení na zníženie dlhu. Tento návrh opatrení zatiaľ podľa rozpočtovej rady nepredložili.