Odborári sú totiž nespokojní s tým, že od januára bude „minimálka“ vyššia iba o dvadsaťtri eur – teda 646 eur v hrubom. S ministrom práce Milanom Krajniakom (Sme rodina) a firmami sa nedohodli na kompromise, a tak sa pôjde podľa automatu.
Rezort práce to považuje za dobrý výsledok. „Počas dvoch krízových rokov sa nám podarilo zvýšiť úroveň minimálnej mzdy o desať percent, čo považujeme v období zaťaženom pandémiou za úspešný krok vpred,“ reagovala pre Pravdu Krajniakova hovorkyňa Eva Rovenská. Firmy si zase lížu rany z pandémie, snažia sa vymaniť zo strát. No s finálnou sumou sú spokojné. „Z nášho pohľadu ide o rozumný kompromis,“ tvrdí pre Pravdu Peter Molnár, výkonný sekretár Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ).
Čítajte viac Ekonóm Baláž o minimálnej mzde: Firma vám môže dať 4-tisícový plat, ale otázka je, dokedy by to vydržala
Zástupcovia zamestnancov pritom navrhovali, aby sa suma na výplatnej páske zvýšila ešte o pár desiatok eur. Argumentujú tak, že čím viac ostane človeku v peňaženke, tým viac môže míňať. Čím viac bude míňať, tým rýchlejšie sa roztočia kolesá ekonomiky.
Podnikatelia s tým nesúhlasia. Rýchlejšie zdvíhanie minimálky by sa podpísalo pod prepúšťanie či nahrádzanie ľudí strojmi, tvrdí Asociácia zamestnávateľských zväzov, ktorá združuje podniky z priemyslu, dopravy, potravinárstva či zo zdravotníctva. „V súčasnej situácii, v akej sa momentálne v súvislosti s pandémiou COVID-19 nachádzame, je veľmi dôležité zodpovedne pristúpiť aj k určeniu výšky minimálnej mzdy tak, aby nedošlo k ešte väčšiemu negatívnemu dosahu na hospodárstvo, ako aj zamestnanosť,“ dodáva jej hovorkyňa Miriam Filová.
Na boj o výslednú sumu sa treba pozerať z dvoch strán. Pandemická kríza totiž hlboko zasiahla tak firmy, ako aj domácnosti. „Mnohé podniky prišli o výraznú časť tržieb a zákazníkov, zvýšili sa im náklady, domácnostiam vzrástli výdavky. Je preto prirodzené, že zamestnávatelia odmietali výrazné zvýšenie minimálnej mzdy a že zástupcovia zamestnancov chceli viac pridať najslabšie plateným zamestnancom,“ vysvetľuje pozadie debát Tomáš Želinský z Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.
Aký má vplyv na nezamestnanosť
Ekonómovia a ďalší odborníci sa neprestávajú prieť, aký efekt má zvyšovanie zákonného minimálneho platu na nezamestnanosť. Odborári tvrdia, že doterajšie skúsenosti s jeho zvyšovaním na Slovensku ukázali, že žiadna ekonomická katastrofa nehrozí.
Vplyv na ľudí je podľa ekonóma Karola Morvaya z Ekonomickej univerzity v Bratislave veľmi ťažké zistiť. „Najmä v dnešnej situácii je ťažko odlíšiteľné, čo spôsobuje zmena minimálnej mzdy a čo je dané inými príčinami. Je veľmi ťažké dokázať tak priaznivý, ako aj nepriaznivý vplyv. Ten vplyv je totiž veľmi rôznorodý,“ vysvetľuje. Poukazuje na to, že firmy do desať ľudí vynakladajú až 84 percent z vytvorenej hodnoty na platy a s nimi spojené náklady.
Čítajte viac Neschopnosť splácať úver? Môže za to komunikácia s bankou
Ak by nastalo skokové zvýšenie, podnikatelia by to museli preniesť na ceny pre zákazníkov alebo by sa uchýlili k prepúšťaniu. „Jasné, že tisíce takýchto podnikov vnímajú akékoľvek skoky v mzdách hoci iba v minimálnych, ako priame ohrozenie,“ dodáva Morvay. Naopak, vo veľkých podnikoch nad 250 zamestnancov sú náklady na ľudí iba 54-percentné. Prirodzene, tie zvyšovanie povinných minimálnych platov stresuje oveľa menej.
Súhlasí s ním aj Molnár z RÚZ. Nemyslí si, že by to položilo veľkých hráčov z priemyslu. „Predstavuje to zásadný problém najmä pre malých a stredných podnikateľov a práve na nich by sme pri tejto téme nemali zabúdať. Taktiež vytvárajú pracovné miesta a prispievajú do slovenskej ekonomiky,“ tvrdí.
O tom, či vysoká minimálka zvýšila nezamestnanosť, nemá Molnár pochýb. „Len na začiatku minulého roka mali viac než 15-percentnú mieru nezamestnanosti štyri okresy. Tento rok ich počet stúpol na desať,“ vysvetľuje s tým, že kľúčová je produktivita práce.
Filová tvrdí, že odborári nenesú zodpovednosť za chod firmy. „Vo väčších firmách sa totiž náklady zvyšovaním minimálnej mzdy dvíhajú o milióny eur, ktoré sú najmä v hrozbe ekonomickej recesie potrebné na investície a udržanie pracovných miest,“ konštatuje.
Chudobné regióny
Na Slovensku platí jedna suma minimálky. Rovnakú dostanú v Bratislave aj v Trebišove. A to je podľa viacerých ekonómov problém, pretože kým na západe mzda až tak veľmi podnikateľov nepoškodí, na východe môže dôjsť aj k prepúšťaniu.
„Firma podnikajúca na východnom Slovensku môže, prirodzene, znášať zvyšovanie nákladov v súvislosti s minimálnou mzdou oveľa horšie ako firma na západnom Slovensku, ktorá si vyššie náklady dokáže premietnuť do vyšších cien,“ opisuje problém hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov Filová.
Ekonomický analytik angažujúci sa za vyššie platy v združení Pracujúca chudoba Ján Košč nesúhlasí. Na štvrtkovej tlačovke vyhlásil, že zníženie minimálky v chudobnom regióne iba zakonzervuje chudobu. „Keď znížite minimálku v chudobnom regióne, znížite tým aj spotrebu, a tým znížite príjmy domácich podnikateľov. Nebudú mať na vytváranie nových pracovných miest,“ dodal. Na riziko zániku pracovných miest poukazuje aj generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz. „Pri výške 646 eur predstavuje celková cena práce sumu viac ako 870 eur, ktorú nie každý zamestnanec dokáže svojou kvalifikáciou a pracovnou náplňou vyprodukovať,“ hovorí.
Čítajte viac OZ KOVO: Zvýšenie minimálnej mzdy k úrovni 1 000 eur by pomohlo prelomiť začarovanú bariéru nízkej ceny práce
Proti zásadnému zvyšovaniu sú ekonómovia z inštitútu INESS. Tí adresovali prednedávnom ministrovi Krajniakovi výzvu, aby pred finálnou dohodou odpovedal na kľúčové otázky súvisiace s minimálkou.
Robert Chovanculiak z tejto organizácie upozorňuje najmä na chudobné regióny, ktoré by to postihlo najviac negatívne. „V desiatich najchudobnejších okresoch za posledného pol roka prišlo o prácu šesťtisíc ľudí. To je ako keby zatvorila fabriku trnavská automobilka,“ tvrdí pre Pravdu. To by podľa neho politici niesli veľmi ťažko. „Keďže však táto nezamestnanosť rastie v chudobných častiach Slovenska, tak to nikto nerieši a, naopak, politici sa chvália priemernými údajmi,“ myslí si.
Košč z Pracujúcej chudoby sa ale pýta, kam chceme dospieť neustálym znižovaním nákladov na platy. „Pomohlo by to však znížiť mzdové náklady zamestnávateľom v priemysle, ktorých konkurencia je za hranicami Slovenska – tu je otázkou, či chceme byť ekonomikou konkurencieschopnou so západnou Európou alebo s Bangladéšom.“
Problémové príplatky
Chovanculiak ešte pripomína, že minimálna mzda má viacero stupňov, a ak sa na niekoho vzťahuje ten vyšší, náklady narastú ešte viac. „To je problém pre podnikateľov v okresoch ako Rimavská Sobota, Lučenec, Medzilaborce a tak ďalej,“ hovorí Chovanculiak.
S minimálkou sa na Slovensku spájajú aj rôzne príplatky. Na budúci rok ich zmrazili. Odborár Balica hovorí, že tie kompenzujú čas zamestnanca, ktorý musí cez sviatky byť v práci a nemôže sa venovať svojej rodine. „Žiadny nárast. Nula. Apelujeme na to, aby išli hore tak, ako doteraz,“ tvrdí Balica.
Na druhej strane spôsobujú zvýšené náklady pre podnikateľov. Ekonóm Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied to ilustruje na príklade: „Keby ste opravovali v Bratislave cestu, ideálne by bolo, keby sa na nej pracovalo v sobotu a v nedeľu v noci, keď chodí najmenej áut. Podnikateľ by však robotníkom musel výrazne zvýšiť mzdy práve kvôli príplatkom. A ja jeho situáciu úplne chápem,“ dodal.