Tripartita sa nedohodla na minimálnej mzde. Na budúci rok tak bude predstavovať 646 eur v hrubom. Ako to hodnotíte?
Ešte sa nestalo, že by sa tripartita dohodla. Vôľa k dohode je naozaj malá.
V posledných rokoch „minimálka“ výrazne rástla. Niektorí ekonómovia upozorňujú, že výrazný rast poškodí slovenskú ekonomiku. Ako to v skutočnosti je?
Najprv sa osloboďme od ideologických predsudkov. Zdravý rozum nám hovorí, že zamestnávateľ vám zaplatí taký plat, na aký si zarobíte. Firma vám môže dať 4-tisícový plat, ale otázka je, dokedy by to vydržala. Treba nájsť mechanizmus, ktorý zohľadňuje rast životných nákladov, infláciu či rast produktivity práce. Od roku 1994 až do 2013 sme na Slovensku mali výrazne vyšší rast produktivity práce ako rast platov. Vtedy bolo zvyšovanie minimálnej mzdy v poriadku, pretože nezaostávala za rastom produktivity práce.
Čítajte viac Sto nových pracovných miest. Nové vývojové centrum v Bánovciach nad Bebravou
Čo sa stalo po roku 2013?
Nastal opačný problém. Mzdy aj pod vplyvom demografie rastú rýchlejším tempom ako produktivita. A tu sa už začína problém.
Prečo?
Lebo zamestnávateľ musí najprv na mzdy svojim ľuďom zarobiť. Preto by som navrhoval zapracovať odporúčanie Európskej komisie, ktorá navrhuje nadviazať vývoj minimálky na vývoj životnej úrovne alebo rastu produktivity práce. Vzhľadom na tieto parametre by sa minimálka vyvíjala aj v budúcnosti.
V čom sú u nás problémy s minimálnou mzdou?
Veľa ľudí má na papieri minimálnu mzdu, ale potom dostáva na ruku peniaze v keši, a nie sú to sociálne prípady. To bol aj prípad veľa ľudí v gastre. Na druhej strane, títo ľudia majú problémy – napríklad nedostanú hypotéku. U nás je s ňou aj ďalší problém súvisiaci s nadviazaním rôznych príplatkov za prácu v noci či po víkendoch. Tieto príplatky sú relatívne vysoké a spôsobujú problémy. Navyše, príplatky nijako nesúvisia napríklad so životnou úrovňou. Niektoré reštaurácie mali problém mať otvorené v nedeľu, lebo ten príplatok bol taký vysoký, že by majiteľ nezaplatil svojich ľudí.
Uvediem jeden bizarný príklad. Keby ste opravovali v Bratislave cestu, ideálne by bolo, keby sa na nej pracovalo v sobotu a v nedeľu v noci, keď chodí najmenej áut. Podnikateľ by však robotníkom musel výrazne zvýšiť mzdy práve kvôli príplatkom. A ja jeho situáciu úplne chápem. Poznám jeden dom sociálnych služieb, kde sa zamestnanci začali biť o služby v nedeľu a na štátny sviatok práve kvôli príplatkom.
Pred rapídnym nárastom minimálky. Niektorí ekonómovia varujú. Tvrdia, že napácha veľké škody. Vieme to overiť a povedať, aké následky to dvíhanie malo?
V Spojených štátoch sa robia štúdie o vplyvoch minimálky, je tam aj viac dát. Na Slovensku poriadne nevieme, koľko ľudí dostáva minimálku. Ak vám niekto bude tvrdiť, že vypočítal jej negatívne dôsledky, neveril by som mu. Ak sú nejaké štúdie u nás, v ich interpretácii by som bol veľmi opatrný. Neviem si predstaviť, že z údajov o mzdách viete zistiť, že zvýšenie minimálnej mzdy pripravilo o prácu 50 kuchárov v Trebišovskom okrese. Štúdie z USA buď nenájdu žiaden efekt zvýšenej minimálky, alebo veľmi malý na nezamestnanosť. Zväčša si zamestnávatelia zvýšenie minimálky prenesú do vyšších cien.
Čítajte viac Poberateľov dávok v hmotnej núdzi je stále menej. Najviac je z okresu Revúca
Tvorba či udržanie pracovných miest nezávisia len od výšky mzdy – to je len jeden parameter. Dôležité je, či zamestnávateľ má zabezpečený odbyt výrobkov a služieb. Či dokáže konkurovať. To je aj o kvalite, inovatívnosti a dobrom marketingu, ale aj o blízkosti trhu a dopravných nákladoch. Mzdové náklady sú dôležité, ale nie jediné faktory úspechu.
Nemajú odborári trochu pravdu v tom, že minimálka nakoniec nezvýšila nezamestnanosť tak, ako niektorí analytici predpovedali?
Výška nezamestnanosti nemusí súvisieť s minimálnou mzdou. Preto, lebo nám prudko starne populácia a odchádzajú nám silné ročníky. Na ich miesto prichádzajú ročníky narodené v deväťdesiatych rokoch, keď boli najmenšie prírastky. Výsledkom je, že zamestnancov je veľmi málo. Navyše slabo platené práce dnes nikto nechce robiť. V päťdesiatych rokoch bolo normálne, že po strednej škole išiel človek kŕmiť prasatá alebo robiť kuchárku. Dnes to normálne nie je. V súčasnosti chce mať každý aspoň bakalára. Miest s minimálnou mzdou je čoraz menej. Dnes máte stále na výber, či ísť do anglického Manchestru robiť do továrne, alebo do Rakúska robiť opatrovateľku. Náš trh práce je úplne niekde inde ako pred tridsiatimi či štyridsiatimi rokmi.
Čo hovoríte na debaty o minimálnej mzde? Na jednej strane sú niektorí ekonomickí analytici, na druhej strane odborári, ktorí si presadzujú svoje…
Každá strana si háji svoje záujmy. Treba sa držať zdravého rozumu. Určite by nikto nemal pracovať za 200 eur, ale zamestnávateľ vám môže dať iba toľko, na koľko si zarobíte.
Čisto teoreticky. Čo by spravilo so slovenskou ekonomikou, ak by sa zvýšila minimálka napríklad na 750 eur?
Nechcem špekulovať, ale predstavte si takúto situáciu. Príde zamestnanec a vypýta si príliš vysokú mzdu. Čo spraví zamestnávateľ? Začne uvažovať, ako nahradiť človeka strojom. Zoberme si poľnohospodárstvo. Čoraz viac farmárov využíva technológie, moderné traktory a drony. Tieto technológie potom berú prácu nízkopríjmovým zamestnancom.