November 1989 zastihol Ösziho v pozícii hlavného ekonóma družstva vo Sv. Petre. Mal 35 rokov a náhle zostal bez práce. V podobnej životnej situácii sa ocitol aj jeho spolužiak a životný druh Anton Zsigo. Spolu založili obchodnú spoločnosť, ktorá sa zamerala na predaj rozličných potrieb pre poľnohospodárstvo.
Čítajte viac Mičovský páli po Vlčanovi, triafa ho však vlastný bumerang. Odborníci z agrorezortu reagujú na roztržku
Darilo sa im, pretože dokonale poznali prostredie a mentalitu družstevníkov, s ktorými obchodovali. Jeden aj druhý sa po čase osamostatnili. Ösziho parketou sa stalo hydinárstvo a v jeho rámci predovšetkým chov nosníc, ale aj produkcia hydinového mäsa.
Bez veľkých slov realizoval to, čo si žiadala doba globálne liberalizovaného trhu s potravinami. Vytvoril silnú odbytovú organizáciu, ktorá hydinárom po nástupe obchodných reťazcov umožnila byť viac či menej rovnocenným partnerom. S Ösziho menom sa spája obchodná značku Ovogal Farm, ktorú dnes poznajú mnohí spotrebitelia. Istota, že konzumujú zdravé a nie fipronilové či salmonelové vajcia z dovozu.
Ak slovenské hydinárstvo ešte nie je úplne na kolenách, ak je Slovensko sebestačné v produkcii vajec, tak je to o. i. jedna z najväčších životných zásluh či výhier Jozefa Ösziho. Vo chvíli, keď sa začali rozpadávať mnohé poľnohospodárske družstvá, mal Öszi už také zdroje, aby mohol do nich vstúpiť ako strategický investor.
Čítajte viac Šéf agrorezortu Vlčan o Mičovského liste: Nie celkom som ho pochopil, nebol som spokojný s výkonom protikorupčnej jednotky
Nebol z rodu rýchlo kvasených investičných kapitalistov, ale jeden z veľkej, v roku 1989 ešte veľmi rovnorodej masy poľnohospodárov. Ovládol nie málo družstiev, veď dovedna hospodária na ploche 30-tisíc hektárov. Sú medzi nimi aj také známe podniky ako napríklad ZAD Dvory nad Žitavou.
Ľudia poznali Ösziho ako málovravného, no rozhodného muža. Ak sa na niečom dohodol, tak to splnil. Pre tri minulé dekády bolo takéto jednanie skôr vzácnosťou ako pravidlom. Jeho podnikateľský úspech bol, pravda, vykúpený veľkým osobným nešťastím. Tragicky mu zahynul syn a v poslednom období zvádzal vyčerpávajúci boj so zákernou chorobou.
Veľkou otázkou po smrti talentovaného podnikateľa bude, čo sa stane s jeho dedičstvom. Rodina stojí pred neľahkou úlohou ako ho ďalej rozvíjať. V tejto súvislosti vstupuje Slovensko do mimoriadne zaujímavého obdobia. Z podnikateľskej aj životnej scény totiž pomaly odchádza generácia, ktorá sa presadila v drsne sa obnovujúcom kapitalistickom prostredí. Len časť z Ösziho pokolenia si vychovala nástupcov, mnohí z jeho rovesníkov si lámu hlavu, čo vlastne s majetkom, ktorí nadobudli.
Ten, kto ho získa, bude ovplyvňovať ďalšie smerovanie a charakter slovenského poľnohospodárstva ako aj života na vidieku.