Úverová analytička zo spoločnosti Zuzana Šimonová pripomenula, že ceny nehnuteľností v kvartálnom porovnaní vzrástli o 18,6 %, čo považuje za extrémny nárast. „Ak sa na tempo rastu pozeráme v porovnaní s rastom platov, dostupnosť sa v zásade nemení,“ podotkla spoločnosť s tým, že aj to je dôvod, prečo prasknutie bubliny očakávať nemožno.
Spoločnosť ilustrovala, že od roku 2002 narástla priemerná mzda na Slovensku 2,5-násobne a ceny nehnuteľností trojnásobne. Klesli však úroky hypoték v rovnakom čase zo siedmich pod jedno percento, čo znamená, že bývanie nie je menej dostupné.
Čítajte viac Ceny bývania nezadržateľne rastú. Ako s nimi zamáva tretia vlna pandémie?
Byty teda dražejú pre vysoký dopyt, ale aj pre nízku ponuku. Napríklad koncom marca bolo v Bratislave v ponuke 2200 bytov v nových projektoch, čo je len tretina množstva z rokov 2016 a 2017, keď bola ponuka rekordne široká. „Tento stav neznamená, že sa dopyt nasycuje, je to výsledok prepadu počtu nových bytových projektov v čase finančnej krízy pred desaťročím. Na Slovensku je totiž smutným faktom, že bytový projekt od kúpy pozemku až po kolaudáciu a odovzdanie novým majiteľom trvá viac než desať rokov,“ vysvetlila spoločnosť. Porovnala tiež, že kým na tisícku Bratislavčanov pripadá 385 bytov, napríklad v Prahe je to 478, Varšave 463, v Budapešti 524 a vo Viedni 574 bytov.
„Nie je dôvod čakať, že ceny bývania v blízkej dobe prestanú rásť,“ okomentovala Šimonová s tým, že znížiť sa môže len tempo rastu z viac než desiatich percent asi na polovicu. „Aby sa tak stalo, museli by sa však zmeniť dnešné pomery na trhu. Očakávať však v blízkych mesiacoch viac bytov v ponuke je nereálne, podobne nie je dôvod dúfať v pokles dopytu,“ uzavrela Šimonová.