Chrumkavá a na Miletičke tri eurá za kilogram. Ako sa darí paprike a kto ju na Slovensku ešte pestuje?

Na najznámejšom slovenskom trhovisku v Bratislave na Miletičovej ulici ponúkajú krásnu chrumkavú papriku. Tri eurá za kilogram. Pestujú ju poslední drobní zeleninári. Mnohým kupujúcim sa uprostred sezóny zdá extrémne drahá. Dá sa kúpiť aj lacnejšie, kilogram po eure, pri kúpe piatich kíl klesne kilogramová cena na 80 centov. Treba však za ňou putovať k poslednému veľkému paprikárovi Ľudovítovi Kissovi do Želiezoviec.

11.08.2021 00:00
Kiss Foto: ,
Ľudovítov Kiss zo Želiezoviec, posledný veľký paprikár.
debata (7)

Ak sa nestane zázrak, južné Slovensko ešte v tomto desaťročí skončí s komerčným pestovaním papriky. Už aj posledný zeleninársky mohykán Pohronia Lajko Kiss zachraňuje svoje hospodárstvo pestovaním momentálne vari najvýhodnejšej trhovej plodiny – osivovej kukurice.

Aby učinil zadosť svojej životnej vášni a láske k paprike, vysial na sto hektároch kukuricu na osivo. Teraz cez leto treba kukurici vykastrovať otcovské línie, aby nedošlo k nežiaducemu opeleniu. Na to treba desiatky brigádnikov. Kiss, rodený organizátor, si vie aj v čase najväčšej núdze o ľudské ruky poradiť. Má dosť brigádnikov do kukurice aj zeleniny.

Okrem kukurice začal Kiss pestovať aj sóju. Hrdo vojde do porastu bez jedinej buriny. Sója mu siaha takmer po hruď. Vytrhne jednu rastlinu, zdvihne nad hlavu a vytvorí visutý mostík, aby impozantnou dĺžkou rastliny ilustroval, ako sa tejto bielkovinovej superplodine darí na najlepšej zeleninárskej pôde južného Slovenska. Čoho sa tento chlapík, potomok starej gazdovskej rodiny z Mikuly – predmestia Želiezoviec chytí, to priam zázračne rastie.

Kto má čím umazané ruky

Potom zamierime autom na najväčšiu slovenskú paprikovú plantáž. Má 70 hektárov, čo je viac než polovica z celkovej plochy papriky pestovanej na Slovensku. Pozdĺž poľnej cesty sú vari v stometrových rozstupoch pumpy, ktoré tlačia vodu cez vlásočnicový systém hadičiek ku koreňom papriky. Mesačný účet za závlahu je 60-tisíc eur.

pôda, pozemok, pole, traktor, pár Čítajte viac Konopa – plodina pre šikovných farmárov

Dopestovať papriku všetkých možných odrôd, vrátane dnes už úplne vzácnej koreninovej, nie je lacný špás. Pravda, v tej cene je zahrnutá aj závlaha ostatnej zeleniny – rajčín, uhoriek – nakladačiek, zemiakov, aj kukurice. Tisíce hektolitrov vody, ľudskú prácu a elektrickú energiu treba včas zaplatiť. Preto má Kiss štyri vlastné predajne zeleniny, aby sa čo najskôr dostal k hotovosti.

Ešte vlani predával Kiss melóny, už ich nepestuje. Z trhu ho vytlačila zahraničná konkurencia – blízki Maďari, ktorí „rajzovali" ako lúpežní rytieri po Slovensku dodávkami a ampliónmi lákali dedinčanov na sladučké melóny. Kissovi zlomili väz aj dovozy melónov z Grécka, Talianska, Srbska, Macedónska, Španielska. Na juhu Európy skôr dozrievajú, no najmä celý trh zeleniny a logistika spojená s nimi sú tam lepšie zorganizované. O podporách, ktoré tam poľnohospodári dostávajú, Kiss nechce hovoriť, považuje to za mlátenie prázdnej slamy. Na margo slovenskej agrárnej politiky povie len toľko: nechali nás uvariť vo vlastnej šťave.

Kiss, na pleciach ktorého spočíva 64 rôčkov, ešte stále dúcha do zeleninárskej pahreby v nádeji, že s príchodom nového ministra, sa predsa len posledné žeravé uhlíky rozhoria. Zdá sa mu, že je pragmatickejší ako jeho predchodca, ktorý rečnil o tom, ako si váži od hliny umazané ruky zeleninárov, ale v praxi nič pre nich neurobil.

Kiss sa vrhol na zeleninárstvo hneď po revolúcii. Zakrátko vybudoval veľkú zeleninársku farmu s bohatou ponukou zeleniny. Pestoval ju na vyše 400 hektároch. Potom ako začali padať do záhuby konzervárne a obchod so zeleninou ovládli obchodné reťazce, sa mu začal zmenšovať manévrovací priestor. Pretrhli sa mnohé tradičné partnerské väzby so spracovateľmi.

Možno s odstupom času by niektoré veci urobil inak, ale čas nevrátiš. Hrdý pestovateľ sa spoliehal najmä na seba, na vernosť odberateľov a spotrebiteľov, na to, že predvolebné politické sľuby ministri aj zrealizujú.

Na pomedzí dvoch politík

Panorámu paprikovej plantáže rámcuje modrastý hrebeň hôr, ktoré sa dvíhajú z pohronsko-dunajskej roviny. Burda patrí ešte Slovensku, ale celý Duna-Ipoly (Dunajsko-ipeľský) národný park patrí Maďarsku. Kiss nevdojak začne porovnávať slovenskú a maďarskú štátnu agrárnu politiku. „Keby som gazdoval v Maďarsku, nemusel by som sa strachovať či ako zeleninár prežijem. Odpadol by zápas so zahraničnými investormi, ktorí preplácajú domácich farmárov v nájomnom aj pri kúpe pôdy. Zahraniční konkurenti ma už pripravili o 30 hektárov. Čo myslíte, čo pestujú tam, kde rástla moja zelenina? Pšenicu a kukuricu…"

Ak je slovenským národným záujmom posilnenie sebestačnosti, tak treba preto konečne niečo urobiť. Kiss nechápe ani bruselskú politiku, ktorá na jednej strane hovorí o obmedzení uhlíkového reťazca a na druhej strane sa cez prsty pozerá na to, ako kamióny z jedného konca Európy vezú mäso, ovocie a zeleninu aj do krajín, ktoré by si čerstvé potraviny vedeli dopestovať sami.

Kiss zamestnáva na poliach od jari do jesene veľa Rómov zo Šároviec. Je jeden z posledných slovenských farmárov zeleninárov, ktorý sa nespolieha na Rumunov, Srbov či Ukrajincov, ale využíva rezervoár domácej pracovnej sily.

Čo vlastne drží Kissa pri pôde a zelenine? „Mám rád vôňu zeme a dozrievajúcej zeleniny, dobre obrobený, rodiaci chotár, mi prináša uspokojenie, ale zároveň privádza aj do zúfalstva, keď vidím, že celé tri desaťročia sa nevie krajina spamätať. Nech sa politici poprechádzajú po Slovensku, nech naozaj počúvajú ľudí a potom rýchlo zistia, čo treba robiť, ak to myslia s rečami o sebestačnosti naozaj vážne."

A potom dodá: „Ak to nevedia, už včera bolo neskoro."

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #paprika #pestovanie