Slovensko zažije v najbližších dňoch a mesiacoch honbu na diviaky, akú história nepamätá. V záujme uchovania posledných vyše 600-tisíc domácich ošípaných bude treba radikálne znížiť stavy diviačej zveri. Tá je totiž rezervoárom a šíriteľom afrického moru ošípaných, ktorý ide naprieč celou Euráziou. Konečne sa rozhýbala vláda a padlo rozhodnutie vystrieľať stotisíc diviakov. Mäso zo všetkých zdravých diviakov by malo ísť na trh. Pôjde o ojedinelú ponuku diviny pre bežného konzumenta.
Za dva roky – od leta 2019 po súčasnosť – africký mor ošípaných zasiahol 29 okresov Slovenska. Línia, kde mor už je a kde nie, sa tiahne od východnej hranice s Ukrajinou až po čiaru vymedzenú zhruba okresom Poprad, Zvolen až po pohraničie s Maďarskom. Čistý je už len juhozápad Slovenska, kde je najviac veľkých fariem ošípaných. Fakt, že v júni padol doteraz najväčší veľkochov v Lučenci, kde museli veterinári usmrtiť 7 400 zvierat, konečne vyvolal adekvátnu reakciu.
Čítajte viac Kto je poľnohospodár a čo chce? Podáme pomocnú ruku, sľuboval na poli Heger
Vo štvrtok minister Samuel Vlčan oznámil, že stav diviačej populácie treba znížiť o 100-tisíc zvierat. Ak to Slovensko rýchlo neurobí, ohrozené sú chovy ošípaných. Možné hospodárske škody vyčíslil takmer na sto miliónov eur. Taká je hodnota zvierat, ale aj strata tisícok pracovných príležitostí. Lapidárne povedané, krajine hrozí zánik chovu ošípaných. Na jeho záchranu teraz štát mimoriadne uvoľňuje 12 miliónov eur.
Peniaze pochádzajú z dvoch zdrojov: 5,2 milióna eur uvoľnilo ministerstvo financií a ďalšie pôjdu z rozpočtovej kapitoly rezortu pôdohospodárstva. Majú sa za ne nakúpiť špeciálne chladiace boxy, hradiť testy každého uloveného diviaka a vôbec financovať celá logistika. Takisto sú v tom zahrnuté peniaze pre 63-tisíc poľovníkov, ktorí by mali získať odmenu od 40 po 70 eur za takzvané strelné alebo nájdenie uhynutých diviakov.
Majú sa ako prasce v žite
Uvoľnenie finančných zdrojov prišlo v hodine dvanástej. Ako povedal minister Vlčan: „Ak neurobíme nič, tradičná slovenská zabíjačka, domáce jaternice, klobásy, slanina sa stanú minulosťou.“
Diviaky sú na Slovensku premnožené. Poľovníci odhadovali ich stav pred rozšírením afrického moru na 150-tisíc. Diviaky sa majú v ostatných rokoch ako prasce v žite, na rozdiel od domácich ošípaných, stavy ktorých za posledných tridsať rokov klesli z 2,6 milióna na jednu štvrtinu. Za nárastom populácie diviačej zveri je množstvo faktorov, medzi ktoré minister zaradil okrem iného skutočnosť, že nachádzajú na celom území hojnosť potravy, čo súvisí s rozšírením pestovania niektorých plodín.
Je Slovensko schopné náhle prudko znížiť početnosť diviakov a poradiť si s obrovským množstvom ulovených, ale aj v prírode sa povaľujúcich zdochnutých zvierat? Nemáme inú možnosť, lebo stojíme pred otázkou: Buď diviaky, alebo bezpečnosť, a to nielen fariem ošípaných. Už aj turisti totiž na prechádzke lesom nachádzajú uhynuté diviaky. Prírodu teba ozdraviť, je to v našom vlastnom záujme.
Z ojedinelej operácie by pritom mali mať prospech aj ľudia, všetky zdravé a ulovené zvieratá pôjdu na pulty s výsekovým mäsom. V tejto súvislosti Samuel Vlčan povedal, že "máme dohodu s troma obchodnými reťazcami, ktoré sľúbili rezortu podporu v tejto aktivite“.
"Už v minulom roku sme mali záujem ponúknuť spotrebiteľom kvalitnú slovenskú divinu, ale poľovníci a spracovatelia nedokázali dlhodobo obchodníkom poskytnúť dostatočné množstvá diviačieho mäsa. Veríme, že teraz sa takéto problémy nevyskytnú a obchodníci nielen ponúknu svojim zákazníkom kvalitnú slovenskú divinu, ale aj pomôžu vláde a ministerstvu pôdohospodárstva s riešením problému rozširovania afrického moru ošípaných,“ povedal Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu.
Krajčovič dodal, že momentálne čakajú, aká bude ponuka nielen čo sa týka množstva, ale aj spôsobu balenia či formy uskladnenia, teda či pôjde o mrazené, alebo chladené mäso, v akom množstve a v akých spotrebiteľských baleniach. Následne sa môžu rozbehnúť individuálne rokovania jednotlivých obchodníkov s vybranými dodávateľmi.
Čo garantujú veterinári, čo poľovníci
Kľúčové, čo ľudí zaujíma, je zdravotná neškodnosť mäsa. Tú by mali garantovať práve veterinári, povinnosťou ktorých bude ovzorkovanie všetkých diviakov. Štát doteraz nakúpil 599 špeciálnych chladiacich boxov, teraz k ním pribudne ďalších 450. Každý ulovený diviak tu pobudne 24 hodín a mäso z neho veterinári medzitým otestujú. Až potom ho uvoľnia do predaja.
Ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy profesor Jozef Bíreš upozornil, že štátny potravinový dozor ručí za zdravotnú neškodnosť mäsa. Inak, africký mor ošípaných je choroba na ľudí neprenosná.
S odstrelom nemožno otáľať. Lenže slovenské lesy, ale aj polia sú teraz cez leto plné dovolenkárov. Nemôže dôjsť k nejakej tragédii? Tak minister, ako aj poľovníci vravia, že pokiaľ sa všetci budú správať ohľaduplne a zodpovedne, potom by odlov mal prebehnúť bez stresov. "Žiadame len o jedno, aby ľudia boli maximálne tolerantní,“ povedal hovorca Slovenskej poľovníckej komory Alojz Kaššák.
Kaššák upozornil na najkritickejšie hodiny z hľadiska pohybu zveri. Za brieždenia sa obyčajne diviaky vracajú z polí do lesa, naopak, za šera z nich do polí vychádzajú. Poľovníci v tom čase sedia na posedoch, preto je vtedy dobré nechodiť na prechádzky. Kaššák povedal, že spoločné poľovačky, také typické pre neskorú jeseň, keď opadne lístie a je pozberaná všetka úroda z polí, teraz neprichádzajú do úvahy. O to viac porozumenia žiadal od ľudí, ktorí chodia do prírody.
Na otázku, či nemohli poľovníci doteraz odloviť viac diviakov, Kaššák odvetil, že vlani im v tom zabránili protipandemické opatrenia. "Žiadali sme o výnimku, ale nedostali sme ju, takže niekoľko mesiacov sa de facto nepoľovalo. Keď nám výnimku dali v apríli tohto roku, mesačný úlovok stúpol o 170 percent,“ uviedol Alojz Kaššák.
Zhruba za cenu bravčového
Na sto hektárov lesnej pôdy pripadá na Slovensku 2,3 diviaka, únosné zaťaženie územia je niekde medzi 0,3 až 0,7 diviaka na túto plochu. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka zdôraznil, že tvrdý zásah je nevyhnutnosťou a že bude treba znížiť aj stavy raticovej zveri. Aj tá je premožená. Jednoducho stavy zvierat treba dostať do rovnováhy, rovnako ako treba rozumnejšie a uvážlivejšie voliť štruktúru pestovaných plodín. Veď kukurica sa dnes pestuje naprieč celým Slovenskom.
Nie je teda ďaleko čas, keď by ponuku pultov s výsekovým mäsom mala viac obohatiť divina, a to nielen diviaky, ale aj srnčia, danielia či jelenia zver. Otázkou je, samozrejme, cena. Na margo ceny diviačeho mäsa minister podotkol, že by sa nemalo predávať podstatne drahšie ako bravčové. Paradoxne, cena bravčového mäsa môže najprv klesnúť a potom stúpnuť, čo môže mať na svedomí predovšetkým africký mor ošípaných. Nemecko, ktoré je jedným z najväčších exportérov do Číny, teraz zaznamenalo výskyt moru medzi domácimi ošípanými. To krátkodobo zvýši ponuku v Európe, ale časť fariem sa zatvorí a kým sa výroba bravčoviny obnoví, nastane obdobie nižšej ponuky a vyšších cien.
Vlčan poukázal na to, že Slovensko sa nemôže spoliehať na globálny trh, aj ten podlieha krízam, aj morovým epidémiám, preto je najvyšší čas obnoviť domácu výrobu. Zároveň poznamenal, že živočíšna výroba sa stala na vidieku veľkou spoločenskou témou aj problémom, keď časť ľudí považuje zápach z fariem za narušenie svojho životného komfortu. Spoločnosť musí zvážiť všetky aspekty, ak v Rakúsku od útleho detstva deťom pripomínajú, že poľnohospodárstvo má rub aj líce, potom aj na Slovensku musíme mladej generácii pripomínať všetky aspekty poľnohospodárskej výroby, povedal minister Vlčan.