Slovenské hydinárstvo ide od desiatich k piatim, ale o slovenské kurčatá nie je núdza. Ponúkajú ich aj firmy, ktoré nemajú hydinárske farmy, nevlastnia bitúnky, zato sú expertmi na tzv. rozrábku a prebaľovanie dovezenej hydiny. V máji nachytali veterinári prebaľovaciu spoločnosť, ktorá vydávala hydinu z dovozu za slovenskú. Bolo jej 120 ton, išlo o tisícky chladených kurčiat a kuracích zadných štvrtiek. Kúpili ich od inej slovenskej firmy. Tú si zobrala na mušku polícia.
Môže si byť spotrebiteľ istý, že kupuje naozaj slovenskú a naozaj čerstvú hydinu? Ešte pred dvoma rokmi sa špecializovalo na rozrábku a prebaľovanie, ktorú legislatíva povoľuje, 30 firiem, teraz ich je 47. Zato slovenský chov hydiny a spracovanie živoria, hoci podľa výsledkov hospodárenia to tak nevyzerá.
Čítajte viac Falošné označovanie pôvodu hydiny? Pozor, prípadov je zrejme viac, varujú hydinári
Hydinárstvo (nie chovy, ale spracovanie jatočných kurčiat) vykazuje v ostatných rokoch zisk od 5 do 10 miliónov eur. Gro zisku však nevytvárajú štyri posledné bitúnky (tri špecializujúce sa na kurčatá a jeden na morky), ale firmy dovážajúce hydinu zo zahraničia.
Poctivým hydinárom z toho, čo sa deje, tečú nervy. V piatok informovali, že ak si Slovensko neurobí poriadok s hydinou, domáca výroba zostane úplne v tieni dovozu, či presnejšie podnikateľov ryžujúcich na dovoze tej lacnej. Kedysi sebestačná krajina ho dováža z roka na rok viac.
Kým ešte v roku 2015 to bolo 48 828 ton, vlani import dosiahol hodnotu pomaly dvojnásobku, keď vystúpil k hranici 87 388 ton. Sebestačnosť Slovenska v hydine klesla na úroveň 51,6 percenta. Prakticky takmer každý druhý kilogram kuraciny skonzumovanej na Slovensku pochádza z dovozu.
Zoberte im licencie
Jedzte slovenské kurčatá, sú čerstvé, kvalitné a zdravé, hlása slogan Únie hydinárov Slovenska. Lenže koľko z kurčiat, ktoré sa ponúkajú najmä v gastroprevádzkach, ale aj v obchodných reťazcoch, je naozaj slovenských?
Zdanlivo nevyzerá situácia dramaticky, za prvý polrok 2021 zistili veterinári len dva prípady, keď nesedeli papiere medzi tým, čo deklarovali a čo bolo skutočnosťou. Ide, samozrejme, o pôvod kurčiat. Prvý nepoctivý podnikateľ bol z Trenčína, druhý čerstvý prípad má na svedomí spoločnosť z východného Slovenska. Prípad, ako povedal ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš, ešte nie je uzavretý, ale firma dostane mastnú pokutu.
Hydinári sú presvedčení, že ak sa má naozaj pomôcť domácej výrobe hydinového mäsa, potom treba zaviesť oveľa tvrdšie opatrenia. Čakajú na stretnutie s novým ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuelom Vlčanom, od ktorého očakávajú, že urobí poriadok. Už včera hydinári oznámili, aké sankcie by mali postihnúť podvodníkov.
Čítajte viac Únia chce koniec klietkového chovu. Zdražejú vajíčka?
„Klamlivo označované mäso by malo byť okamžite stiahnuté z trhu,“ povedal riaditeľ Únie hydinárov Daniel Molnár. No ešte tvrdším postihom by malo byť odobratie licencie prevádzkam vrátane konateľov a vlastníkov firiem, ktoré falšujú pôvod potravín. Okrem toho chcú zintenzívnenie dohľadu a kontrol v prebaľovacích a rozrábkových prevádzkach na hydinové mäso.
Totiž kým na bitúnkoch, kde sa porážajú na Slovensku dochované kurčatá, je nepretržitá veterinárna kontrola, u „prebaľovačov“ stály dozor inšpektorov chýba, ide o náhodné kontroly. Až keď sa pritrafí prípad, ktorý rozčerí vody na celom Slovensku, ako ten z rozhanovskej firmy, je podnik zaradený do rizikového režimu.
Dovozy rastú, veterinárov ubúda
„Keby sme mali dosť ľudí, potom v každej takejto rizikovej prevádzke by boli naši ľudia dva-tri razy do týždňa,“ povedal na margo spoločnosti s maslom na hlave Jozef Bíreš. Lenže Štátna veterinárna a potravinová správa má problém s prefinancovaním svojej činnosti a má prepustiť sto ľudí.
„Z terénu nám hovoria, zvýšte kontroly, ale ako, keď je tu protitlak na šetrenie? Dohadujeme sa o počtoch ľudí, ktorých nevyhnutne potrebujeme, a dovozy potravín rastú,“ vykreslil pomery profesor Jozef Bíreš.
Situácia sa pritom v najbližších týždňoch môže rýchlo zhoršiť. Nemecko, odkiaľ Slovensko vo veľkom dováža bravčové mäso, ohlásilo prvý prípad afrického moru ošípaných. Poľsko trápia dôsledky vtáčej chrípky. Likvidujú tam jeden veľkochov hydiny za druhým. Poľské firmy však patria k hlavným zásobovačom slovenských prebaľovačov.
Ako budú Poliaci plniť kontrakty? Pomôžu si, ako sa pošuškáva, mäsom z tretích krajín? A aký pôvod budú dovozcovia a prebaľovacie firmy deklarovať? To sú otázky, s ktorými podľa Jozefa Bíreša môže Slovensko onedlho zápasiť.
Jasná reč etikety
Čo si však má počať spotrebiteľ? Roky počúva, aby pri nákupe hydinového mäsa uprednostňoval slovenské. Má na to dosť dôvodov, v kuracine z dovozu za posledné desaťročie slovenskí veterinári objavili karcinogénne dioxíny, antibiotiká, salmonelu. O tom, či mäso naozaj pochádza zo Slovenska, či bolo spracované na slovenských bitúnkoch, by mala informovať etiketa výrobku.
Lenže aj s touto požiadavkou sa kamufluje. Formálne ju prebaľovacie firmy splnia, ale umiestnia ju v dolnej časti výrobku. „Správne a čestné voči spotrebiteľovi by však bolo označiť výrobcu mäsa a krajiny pôvodu mäsa na hornej etikete výrobku, ktorá je v zornom poli kupujúceho. Na dolnú sa väčšina ľudí nepozerá,“ vraví riaditeľ Únie hydinárov Daniel Molnár.
Prebaľovacie spoločnosti dodávajú veľké množstvo hydinového mäsa aj do stravovacích zariadení. V nich je podľa prieskumov hydinárov podiel slovenského hydinového mäsa nižší ako desať percent. Zvyšok je lacné a často menej kvalitné dovážané hydinové mäso. Preto by sa mali ľudia pýtať tak na pôvod, ako aj na výrobcu mäsa.
Čítajte viac Lacné kurčatá z dovozu likvidujú našich hydinárov
Aká je však realita? Napriek tomu že v rôznych prieskumoch ľudia deklarujú záujem nakupovať slovenské potraviny, vyhráva vždy cena. Tento paradox dáva do pozornosti hovorca hydinárov Ľubomír Urban. Akcie na kurčatá, kuracie prsia, stehná slúžia roky ako spoľahlivá volavka na kupujúcich. Lenže slovenskí výrobcovia sa nechytajú na ceny, ktoré dokážu obchodníkom ponúknuť importéri.
Rozdiel na kilograme býva okolo 50 centov aj viac v prospech zahraničných dodávateľov, pri obrovských dodávkach je celkom jasné, koho si obchodné reťazce vyberú. Na margo reťazcov aj vzhľadom na poslednú negatívnu skúsenosť zaznela požiadavka, aby trvali na tom, že dodávateľ jasne a preukazne deklaruje pôvod dodávaného mäsa.
Čo chcú hydinári od štátu po afére s falšovaním pôvodu mäsa
- Zaviesť do legislatívy povinnosť okamžite stiahnuť klamlivo označené mäso z trhu.
- Ihneď zo zákona odobrať licenciu prevádzkam vrátane konateľov a vlastníkov firiem, ktoré falšujú pôvod potravín.
- Zintenzívniť kontroly veterinárov v prebaľovacích a rozrábkových prevádzkach.
- Označovať výrobcu mäsa a krajinu pôvodu mäsa na hornej etikete výrobku v zornom poli spotrebiteľa.
Podpory deformujú ceny
Za vyššou konkurencieschopnosťou susedných krajín je podľa hydinárov silnejšia podpora producentov hydiny. Napríklad kým českí výrobcovia dostávajú 7,5 milióna eur štátnej pomoci a plus ďalšiu pomoc prostredníctvom programu welfare (pohodlia) zvierat, slovenskí producenti len tri milióny eur. Maďarsko má pre hydinárov sedem schém podpory, Poliaci majú výhodnú daňovú politiku, zato Slovensko, hoci má schému podpory odsúhlasenú Bruselom, peniaze hydinárom neposkytuje.