Extrém strieda extrém, tak reálne vyzerá klimatická zmena. Pre jún typická Medardova kvapka, ktorá 40 dní kvapká, vyschla vo vyhni vyše 30-stupňových horúčav. Obilniny na chudobnejších pôdach rýchlo žltnú, listy repy bez závlahy vädnú, kukurica je na svoj čas nízka. Tam, kde sú pôdy ťažšie a lepšie držia bohatú nádielku z májových dažďov, sa rastliny ešte držia. Nik sa neodváži prognózovať, aká bude tohtoročná úroda.
Slovensko zažilo atypický jún. Koncentrátom tropických horúčav naznačil, že počasie na planéte začína vybočovať z dlhodobého normálu, ktorý tak výstižne v rôznych pranostikách charakterizovali naši predkovia. Kto by nepoznal úslovie studený máj, v stodole raj. Ten tohtoročný bol naozaj veľmi studený a zároveň mimoriadne mokrý. Nezriedka padlo na zem aj vyše 100 milimetrov vody, teda sto litrov na štvorcový meter. Zrážky prišli v hodine dvanástej a prebudili vegetáciu k životu. Od 25. mája však poriadne na juhozápadnom Slovensku, kde sa koncentrujú produkčné poľnohospodáske regióny, nepršalo.
Čítajte viac Svetové ceny potravín vzrástli v máji najprudšie za takmer 10 rokov
Klimatológ Pavel Faško zo SHMÚ dáva do pozornosti zaujímavý fakt. Od roku 2010 vrátane tohto roku bolo päť z jedenástich májových mesiacov zrážkovo nadnormálnych. Poľnohospodári a zanietení záhradkári k tomu dodávajú, že májom predchádzali v minulom desaťročí dlhé obdobia sucha, ale aj nečakane silných jarných mrazov s teplotami, ktoré klesali až k mínus deviatim stupňom Celzia. Aj tohto roku sme ich zažili.
Sucho, chlad, lejaky
V Solaroch na južnom Slovensku, kúsok od Dunajského Klatova leží najstaršia šľachtiteľská stanica na Slovensku. Zameriava sa na obilniny, ale šľachtili tu aj melóny. "Tohto roku sme ich vysadili na otvorené pole až začiatkom júna. Príčinou oneskorenia bol extrémne studený máj,“ hovorí šľachtiteľ Gyula Zalabai.
Poľnohospodári sa zhodujú, že v posledných rokoch je počasie plné zvratov. Na rodinnej farme Zdenka Černay, ktorá hospodári na poliach v okolí Senca, museli pôdu v marci najskôr zavlažiť, aby mohli zasadiť zemiaky a zasiať cibuľu. Nečudo. Príroda bola skúpa na zrážky, a nielen v tejto, lež celej Podunajskej nížine. Vo februári spadlo na polia černayovskej farmy len 12 milimetrov, v marci 10, apríli 18, ale v máji 102 milimetrov vody.
Presuňme sa do okresu Nitra na polia PD Devio Nové Sady. Tam boli takmer navlas rovnaké podmienky. Celú jar nepršalo, ale po desiatom máji dostali z nebies odškodnenie v podobe 100 litrov vody na štvorcový meter. Všetko náhle ožilo, vrátane cukrovej repy, ktorá vyzerala už na odpis. Prišiel jún a s ním okrem horúčav dve búrky, tie pravda nezasiahli celý chotár rozprestierajúci sa v deviatich dedinách. A výsledok? Na začiatku a na konci júna mali dve kosby lucerny. Lenže horúčavy pokračujú a ozimný jačmeň a repka dozrievajú rýchlejšie, ako by si želali družstevníci.
Zato v okolí Senca neprší už šesť týždňov a na farme Černayovcov zachraňujú úrodu intenzívnym zavlažovaním. Tamojší závlahársky tím patrí k najlepším na Slovensku, ide non stop 24 hodín, inak by sa nedarilo udržať porasty pri živote.
Zdenek Černay hovorí, že od roku 2016, ktorý bol posledný s ako tak normálnym priebehom počasia, zažili každoročne niekoľko mimoriadne dlhých období sucha, ale aj extrémnych zrážok. Do pozornosti dáva záver septembra a celý október minulého roka. Nielen v Senci, ale na celom Slovensku spadlo vtedy toľko vody, že sa prerušil na dlhé týždne zber zemiakov, cukrovej repy a kukurice. Po prvý raz sa v krajine zasialo menej ozimnej pšenice, jej výmera klesla pod obvyklých 400-tisíc hektárov a niekde sa dokonca nezorali polia.
Bez závlah to nepôjde
Sucho a dážď sa hrajú s poľnohospodármi ako mačka s myšou. Ako im odolávať? Černay vraví, že jediným prostriedkom ako stabilizovať úrody je cieľavedome využívať závlahy. Z niekdajšej sústavy vybudovanej na ploche 320-tisíc hektárov však zostalo len torzo, z ktorého efektívne fungujú závlahy na 60 až 80 tisíc hektárov.
"Pokiaľ nebudeme v produkčných oblastiach masívne zavlažovať, dostane sa slovenské poľnohospodárstvo do obrovských problémov,“ hovorí Černay, ktorý využíva všetky typy závlah od kvapôčkovej cez veľkoplošné až po klasické bubnové.
Intenzívne zavlažovanie je mimoriadne náročné na organizáciu práce a fyzickú aj psychickú odolnosť ľudí. Na farme Zdenka Černaya všetko funguje, ako si vyžaduje dlhodobé sucho a horúčavy. Tím závlahárov sa utváral a zoceľoval po celé 30-ročné obdobie rodinného podniku. Sám dnes už 61-ročný farmár ide všetkým príkladom a je od rána do večera na poli.
Práve v tom je pointa dobre fungujúceho poľnohospodárskeho podniku: Ako manažéri tak aj radoví pracovníci musia zatnúť zuby a pracovať viac než je obvyklé v obyčajnom zamestnaní. Závlaha to je horúčava plus blato, a vietor. Ten tohto roku fúkal na polia nepretržite tri mesiace. A opäť ich vysúša.
"Čoraz viac našincom nevonia tvrdá práca pod holým nebom. Ak štát neuvoľní podmienky pre zamestnávanie cudzincov, potom stojí Slovensko pred otázkou, s kým chce rozvíjať svoje poľnohospodárstvo,“ hovorí Zdenek Černay.
Aké budú úrody obilnín, porasty ktorých najmä na hornom Žitnom ostrove rýchlo a predčasne dozrievajú? Černay hovorí, že nielen tam, ale aj na území od Trnavskej tabule po Bratislavu budú nižšie. Jačmeňu aj pšenici chýbajú zrážky. Takýto scenár očakáva aj Ivan Gombár, ktorý so synom hospodári v Bardoňove. Táto časť Novozámockého okresu je ďaleko od dunajskej vody a je odkázaná len na dážď.
"Akoby sa opakoval minulý rok. Porasty sa po máji s bohatými zrážkami dostali do kondície, ale keďže neprší, ani sa neochladzuje, hrozí pokles úrod. Vlani padli hektárové úrody pšenice a jačmeňa v dôsledku prudkého dozrievania o jednu tonu, repka o poldruha tony priemerne po hektári,“ porovnáva situáciu Ivan Gombár. Vraví, že slama – steblá obilnín boli ešte pred Petrom a Pavlom zelené, ale klasy už žlté. To nie je dobrý signál.
Sucho novplyvní len množstvo úrody, ale aj jej kvalitu. Ohrozená je najmä produkcia sladovníckeho jačmeňa. Ak bude sucho pokračovať, zrná budú chudé. O zrnká, ktoré prepadnú na 2,5 milimetrovom site, však sladovne nemajú záujem. Komu však predať jačmeň na kŕmne účely, keď živočíšna výroba na Slovensku je rozvrátená a po ataku afrického moru ošípaných na najproduktívnejší slovenský chov ošípaných dodávajúci odstavčatá pre výkrmové farmy hrozí ďalšia devastácia?
Unikátne odrody. Pre koho?
Poľnohospodárstvo potrebuje účinnú antistresovú stratégiu. Jej súčasťou sa nie že môže, ale musí stať šľachtenie. To má na Slovensku bohatú tradíciu aj vynikajúce výsledky. Spomeňme si na generáciu šľachtiteľov z prelomu sedemdesiatych a osmedesiatych rokov minulého storočia Bohumíra Kábrta, Melichera Bartalosa a Štefana Szamáka.
Jeden z ich pokračovateľov Gyula Zalabai z Istropolu Solary previedol nedávno obilninárov po pokusných políčkach solarskej šľachtiteľskej stanice. Nachádzajú sa tu unikátne odrody vypestované na mieru slovenských pôdno-klimatických podmienok. Odolné proti suchu, chorobám, umožňujúce rozložiť dozrievanie pšenice na dlhšie obdobie, aby sa efektívne využila žatevná technika.
Zdá sa však, že väčší záujem o odrody majú v Maďarsku ako na Slovensku. Všimnime si – 80 percent plôch pšenice tvoria zahraničné odrody. Obdobná, možno ešte horšia situácia je v jačmeni, hoci v Solaroch majú aj vynikajúce sladovnícke odrody. Pestujú ich však Maďari a nakupujú rakúske sladovne. Zatiaľ čo naše sladovne vyplakávajú, že musia dovážať sladovnícky jačmeň zvonka.
Niečo v našom obilninárstve zrejme nefunguje. Hovorí o tom aj zameranie na tzv. europšenice, teda skôr výnosnejšie ako so špecifickými kvalitatívnymi vlastnosťami, po ktorých je dopyt. Zdá sa, že počasie zjavne zostrujúce podmienky na dopestovanie obvyklých úrod, otvára veľa námetov na diskusiu, a to nielen v obilninárstve. Kľúčovou otázkou je, čo v zhoršujúcich sa nielen klimatických, ale aj finančných podmienkach, vlastne podporovať. Hľadá sa stratégia. Jej súčasťou by malo byť využitie poznatkov a odrôd, ktoré vyvinuli naši ľudia na mieru našich podmienok.