Ponuka „Made in Slovakia“ na pultoch pomaly stúpa. Pozrite sa, kde ich je najviac (+grafy)

Trvalo sedem rokov, kým sa na pultoch obchodov podarilo zvýšiť priemernú ponuku „slovacík“, teda rýdzo slovenských potravín.

, 15.06.2021 12:29, aktualizované: 17:21
7

Na jar toho roku to bolo 41,4 percenta. Stále je to však bieda. Ešte v roku 2011, keď sa uskutočnil prvý z celkove jedenástich prieskumov zastúpenia domácich potravín na regáloch, bol ich podiel 50 percent. Ten by Slovensko mohlo podľa Potravinárskej komory Slovenska (PKS) dosiahnuť do roku 2030.

S istou dávkou sarkazmu by sa dalo konštatovať, že nevedno, čo bude na konci tohto desaťročia na Slovensku skôr: či dokončená diaľnica z Bratislavy popod Tatry do Košíc, alebo podiel slovenských potravín vyšší ako 50 percent. Zvyšovanie domácej produkcie potravín ide slimačím tempom, čo je zrejmé aj z pohľadu do štatistiky za poslednú dekádu.

Úpadok v ponuke slovenských potravín kulminoval v roku 2017 s 37,2 p­ercenta. Nádej na zmenu predstavuje posledný prieskum, keď konečne obchodníci ponúkli priemerne za Slovensko 41,4 percenta domácich potravín.

Prieskumy potravín vystavených na pultoch robí spoločnosť Go4insight. Keďže uplatňuje rovnakú metódu, skúma tú istú štruktúru reťazcov, a to v porovnateľnom jarnom období roka, máme pred sebou vcelku vierohodné výsledky. Do prieskumu sú zahrnuté kľúčové domáce aj nadnárodné obchodné siete, malé predajne, supermarkety, hypermarkety aj diskonty.

Podiel slovenských potravín v obchodoch

Podiel slovenských potravín v roku 2021 zaznamenal najvyšší medziročný nárast od začiatku merania a dosiahol hodnotu 41,4 percenta.

Fotogaléria
+4

Zamestnanosť, obživa, rozvoj

Hovorí sa, že čísla nepustia. Z nich vyplýva, že lídrami v ponuke slovenských potravín sú domáce reťazce – už tradične COOP Jednota, CBA a aj po prvý raz zaradená do prieskumu spoločnosť Fresh a Fresh plus. Na konci rebríčka zostal už tradične diskontný reťazec Lidl, ale práve ten dosiahol najväčší nárast – z pôvodných 16 percent v roku 2011 na 28 percent tohto roku. Podarilo sa mu to zásluhou zvýšenia podielu na Slovensku vyrábanej privátnej značky. Zlepšil sa aj Kaufland, mierne Billa. Tesco si drží zhruba rovnakú pozíciu.

Najviac vystavených slovenských potravín majú malé predajne (54 percent), potom supermarkety (47 percent), hypermarkety (41 percent) a diskonty (28 percent). Platí tiež, že čím bohatší kraj, tým menší výstav slovenských potravín – Bratislavský 37, Trnavský 39, naproti tomu Prešovský a Nitriansky po 45 percent. Ostatné kraje sú nad 40 percentami.

Česť slovenských výrobkov zachraňuje najviac mlieko, jediný produkt so 70-percentným podielom. Nasledujú vody a minerálky 63 percent, víno 52 percent, pivo a mliečne výrobky po 50 percent. Kým k prepadákom patria trvanlivé pečivo (28), nealko (22), cukrovinky čokoládové (22) i nečokoládové (9) , konzervované produkty (17) a oleje 12 percent, hoci repky a slnečnice pestujeme viac než dosť. Rozpadli sa či zatvorené sú však mnohé spracovateľské závody.

micovsky Čítajte viac Mičovský sa vrátil - a padol. Ministrom bude Vlčan

V západoeurópskych krajinách patrí potravinársky priemysel k pilierom národných ekonomík. Čo do rozsahu zamestnaných ľudí je väčší ako automobilový priemysel, a to aj v takých krajinách, ako je Nemecko či Francúzsko. Len Slovensko má obrovské nožnice medzi automobilovým a potravinárskym priemyslom. Kým ten prvý sa nebývalo rozvíja a nabaľuje na seba veľkú skupinu dodávateľov, potravinársky upadá a niektoré sektory, ako to ostatne dokumentuje ponuka slovenských potravinárskych výrobkov, napríklad olejov či konzervovaných výrobkov sa takmer rozpadla.

„Ak chce Slovensko vrátiť život do všetkých regiónov, musí tam oživiť poľnohospodárstvo a spolu s ním aj potravinársky priemysel,“ povedal prezident potravinárskej komory Slovenska Daniel Poturnay. Práve tieto dve odvetvia sú schopné udržať zamestnanosť aj v najodľahlejších oblastiach krajiny. Tým, že doma ľudia nájdu prácu, môžu sa tam rozvíjať služby a zabezpečovať celkový rozvoj týchto regiónov.

Posilnenie domácej produkcie, spracovania a ponuky potravín sa javí v novom svetle aj po dvoch vlnách pandémie koronavírusu, ktoré ukázali, že krajina, ktorá nemá dosť vlastných produktov, je vydaná na milosť a nemilosť štátov exportérov. Okrem toho planéta je čoraz viac zraniteľná aj z hľadiska uhlíkovej stopy.

Vzdialenosť odkiaľ sa niektoré potraviny dovážajú na Slovensko je aj viac ako tisíc kilometrov. Už sme si zvykli, že dovážame nielen bravčové či hydinové mäso, ale aj ovčie a dokonca kozie mlieko. O zelenine, ovocí a zemiakoch nehovoriac.

S Vlčanom chcú spolupracovať

„V dôsledku nezáujmu predchádzajúcich vlád a chybného nastavenia domácich pravidiel čerpania európskych fondov je potravinársky priemysel na Slovensku investične poddimenzovaný,“ upozorňuje Daniel Poturnay. Nalieha, aby vláda splnila svoje predsavzatia z Programového vyhlásenia na podporu domácej výroby potravín. V tomto smere apelujeme aj na nové vedenie ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, aby pokračovalo v začatej diskusii a naplnilo prísľuby finančnej podpory potravinárskeho odvetvia,“ dodáva prezident potravinárskej komory.

Nedávno parlament schválil novelu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch z dielne koaličných poslancov. Potravinári aj poľnohospodári ju prijali so zmiešanými pocitmi. „Bude dôležité, ako sa prejaví v nasledujúcom období zníženie ochrany výrobcov potravín pred neprimeranými podmienkami,“ povedal Daniel Poturnay. Branislav Cvik z banskobystrického pivovaru Urpiner neskrýval, že to bola práve predposledná novela z roku 2018, „ktorá nastavila krehkú rovnováhu vzťahov.“ Toto krehké prímerie je teraz podľa neho narušené.

Pred týždňom sa ujal funkcie ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan. Ten chce dosiahnuť oživenie výroby potravín cez rozvoj jednotlivých potravinových vertikál. „Rozpracovanie Vlčanových myšlienok je pre nás stále veľká neznáma. Pred dokončením je Koncepcia rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva, kde sa hodnotí, akú perspektívu majú jednotlivé odvetvia. Sme pripravení na spoluprácu s pánom ministrom,“ konštatoval v tejto súvislosti prezident PKS Daniel Poturnay.

Dodal, že „prirodzeným partnerom potravinárov sú obchodné reťazce, hoci často nie sme názorovo dvakrát zladení“. Podľa Poturnaya je dôležité, sledovať prirodzené možnosti, ktoré poskytuje v produkcii a spracovaní potravín Slovensko. Zároveň si prichodí všímať aj výsledky prieskumu v ponuke potravín na pultoch. Ten totiž ukazuje poklesy, ale aj nárasty jednotlivých kategórií potravín, čo by mohlo byť dobrou orientáciou pri nastavení agropotravinárskej politiky v novom programovacom období.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
7 debata chyba
Viac na túto tému: #slovenské potraviny #prieskum #Potraviny #obchody