Situácia diktuje byť na jednej strane nemilosrdne tvrdý – aj personálne, a zároveň mať jasnú predstavu, čo je dôležité a čo nie. Súčasne musí nový minister aj v diskusii so všetkými prúdmi poľnohospodárov hľadať ich podporu, ako aj podporu verejnosti. Záujem o ňu má.
Vlčan študoval na Východe aj na Západe a vie, do ktorého tábora patrí. Jeho prvý politický odkaz znel, že to nebude mať ľahké, lebo sa bude musieť vyrovnať s agromafiou.
"Sú to rôzne štruktúry, prežitky ešte z čias nomenklatúrnych kádrov minulého režimu.“ V skutočnosti je (veľko)podnikateľské prostredie bohatšie štruktúrované a krížia sa v ňom záujmy aj nových dravých investorov, slovenských aj zahraničných, ktorí s komunizmom nemajú nič spoločné, iba využili ním do veľkých podnikovskoncentrovanú výrobu a pôdu.
Ako bývalý bankár to Vlčan nemôže nevedieť. Vie predsa, komu podpisoval úvery. Preto z neho hovorí aj pragmatik. Jeho druhý politický odkaz bol zmierlivejší a z hľadiska nevyhnutnej kooperácie všetkých podnikateľských vrstiev racionálny.
Kľúčové peniaze
"Pre mňa je deliacou čiarou to, či je poľnohospodár poctivý, alebo chce zneužívať (podporné) schémy. Veľký, malý, stredný, rodinný, to nie je dôležité, dôležité je, či pracuje v súlade s pravidlami, vytvára hodnotu, atraktívne podmienky pre svojich zamestnancov, nepoškodzuje životné prostredie.“
Za kľúčovú úlohu označil prípravu Strategického plánu na obdobie rokov 2023 – 2027, už aj preto, že pravidlá sa majú presunúť do ďalšieho rozpočtového obdobia. Bude mať čo robiť, aby dobehol čas, ktorý premárnil planými rečami Mičovský. Vlčan musí veľmi rýchle (do 15. októbra 2021) vyriešiť trvalú akreditáciu Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Nevylúčil personálnu výmenu.
Čítajte viac Mičovský sa vrátil - a padol. Ministrom bude Vlčan
Najbližšie dva týždne sa mieni venovať Koncepcii rozvoja pôdohospodárstva a vidieka do roku 2035. Označil ju za dôležitejšiu ako Intervenčnú stratégiu. No bez toho, aby vedel, koľko a na čo bude mať rezort peňazí, sa z miesta nepohne.
Na rozdiel od svojho epicky ladeného predchodcu jasne vytýčil, čo by malo byť základom oživenia sebestačnosti. Rozvoj perspektívnych výrobkových vertikál s vysokou pridanou hodnotou. Ilustroval to na rajčinách, kde by Slovensko vzhľadom na dostatok vody (aj geotermálnej) mohlo byť jedným z lídrov v Európe. Naozaj v tejto chvíli je produkcia rajčín najkonsolidovanejším odvetvím zeleninárstva. Aj preto, lebo tu fungujú odbytové združenia, ktoré umožňujú byť rovnocennými partnermi obchodným sieťam.
Vlčan viackrát podčiarkol, že v poľnohospodárstve ide dnes najmä o pridanú hodnotu. "Nepotrebujeme vyrábať repku na export do Maďarska a odtiaľ voziť olej.“ Ibaže domáce spracovateľské kapacity sa rozpadli, a nielen v prípade rastlinných tukov a olejov. Investičný dlh v potravinárstve narástol do stoviek miliónov eur.
Personálna očista
Vlčan chce rokovať so združeniami obchodných reťazcov a vytypovať spolu s nimi produkty, ktoré sú najviac žiadané, predávané, a tie podporiť. "Je zbytočné podporovať produkciu, pokiaľ ju nevieme umiestniť na domácom trhu.“ Tým by Slovensko posilnilo svoju sebestačnosť a prispelo k znižovaniu uhlíkovej stopy dovozmi.
Deklaroval záujem rozvíjať ekologizáciu poľnohospodárstva, záujem zadržať čo najviac organického uhlíka v pôde a vody v pôde.
Na margo Slovenského pozemkového fondu poznamenal, že má záujem o čo najrýchlejšiu personálnu očistu najväčšieho správcu pôdy a nevylúčil legislatívnu úpravu postavenia tejto inštitúcie.
Na margo napätých vzťahov medzi rezortmi životného prostredia a pôdohospodárstva, ktoré sa vyhrotili aj kvôli Budajovej snahe previesť lesy v najvyšších stupňoch ochrany pod environmentálne ministerstvo, povedal, že sa tu "pozerá na koncové svetlá vlaku, ale koniec koncov sme parlamentná demokracia a zákony sa prijímajú v parlamente.“ A na margo prípadného zlúčenia oboch rezortov podotkol, že osobne je proti ich zlúčeniu a počas tejto vlády ho vidí ako nereálne.