Mičovský sa vrátil - a padol. Ministrom bude Vlčan

Pondelok 7. júna 2021 vojde do dejín slovenskej politiky kurióznou, smiešno-bôľnou výmenou ministra pôdohospodárstva v demisii Jána Mičovského za jeho nástupcu Samuela Vlčana. Niečo podobné sa ešte neprihodilo a dokonale ilustruje nevyzretosť ľudí, ktorí mali priniesť zmenu politickej kultúry a vyviesť spoločnosť a pôdohospodárstvo, jedno z ekonomicky i personálne najviac oslabených odvetví, z krízy.

, , 07.06.2021 18:08
micovsky Foto: ,
Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský.
303

Počas víkendu sa Ján Mičovský odvolávajúc sa na podporné stanoviská najmä lesníkov zo štátnych lesov, ale aj niektorých stavovských organizácií – napríklad mladých farmárov – rozhodol, že stiahne svoju demisiu, ktorú oznámil už pred dvoma týždňami.

Ako to bolo pre tohto ministra typické, rozhodnutie padlo bez toho, aby ho s niekým bližšie konzultoval. V pondelok dopoludnia oznámil šéfovi OĽaNO Igorovi Matovičovi aj predsedovi vlády Eduardovi Hegerovi, že vo funkcii mieni zotrvať. Krátko nato svoje rozhodnutie neodstúpiť odôvodňoval už pred novinármi v priamom prenose.

Vyzeralo to ako v dobre zrežírovanej kovbojke. Udrelo 12 hodín, keď Mičovský začal rečniť o tom, že nesmie sklamať dôveru voličov, lesníkov, poľnohospodárov a musí dokončiť svoj životný zápas proti korupcii, ktorá paralyzovala poľnohospodárstvo.

Priznal, že nesie politickú zodpovednosť za nesprávny výber generálnej riaditeľky Slovenského pozemkového fondu Gabriely Bartošovej, ktorá sa po záťahu NAKA ocitla vo väzbe. No má vraj ešte väčšiu zodpovednosť dokončiť tento zápas.

Novinári ministra „grilovali“ rôznymi poznámkami vrátane takých, že navodzuje ústavný chaos, bezmála trištvrte hodiny. Na jednu z tých, ktorá mierila na podstatu veci, a to, čo povedal na Mičovského rozhodnutie premiér Eduard Heger, minister v demisii odvetil, že to nebude vysvetľovať.

Muž novej generácie

Zdalo sa, akoby Mičovský naozaj mal zotrvať vo funkcii. Lenže presne o 14.00 vydal Úrad vlády stručné oznámenie: "Premiér Eduard Heger sa dnes (v pondelok) dohodol s prezidentkou Zuzanou Čaputovou na vymenovaní Samuela Vlčana do funkcie ministra pôdohospodárstva.“ Z toho vyplynulo, že Vlčan bol Hegerovým kandidátom, ktorého na post ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka oznámil v piatok minulý týždeň Zuzane Čaputovej.

Nepochybne každému teraz zíde na um, s akým výsledkom rozhovoru Mičovský v pondelok doobeda od Hegera vlastne odišiel. Rozkolísal a znemožnil ho svojim náhlym rozhodnutím? Stavil Mičovský všetko na to, že tlačovkou zmení neodvratný proces?

Hegerova správa o tom, že ministrom bude Samuel Vlčan, ešte pred rokom Mičovského štátny tajomník, musela byť pre neho studenou sprchou. Minimálne hovorí o tom, že premiér prestáva brať ohľad na predchádzajúce politické zásluhy jedného z najvernejších Matovičových spojencov a hľadá mladšieho, pragmatickejšieho človeka, ktorý konečne príde s jasným konceptom rozvoja pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Je to celkom prirodzené. Hegerova voľba naznačuje, že hľadá k sebe partnera, ktorý mu je generačne a zmýšľaním bližší a vyjadruje skôr názory mladších ako starších voličov OĽaNO. Vlčan je človek z právnicko-bankárskych kruhov, manažoval firmu, ale predovšetkým vekovo, názorovo môže viac konvenovať premiérovi ako Mičovský.

Ten sa za rok pôsobenia nielen vyčerpal, unavil, ale ničím výnimočným, ak, pravda, neberieme do úvahy čistenie korupčného Augiášovho chlieva, nevyznamenal. Paradoxne demisiu podal preto, lebo si nevybral správneho človeka do Slovenského pozemkového fondu.

Mičovský sa počas svojho dlhého expozé na poslednom unikátnom brífingu predstavil ako muž, ktorý hrá v podstate dookola jednu a tú istú svoju obľúbenú pesničku.

Slovensko celkom nesporne potrebuje dosiahnuť väčšie zapojenie malých, mladých a začínajúcich rodinných hospodárov, ale do reálnej trhovej a nie samozásobiteľskej produkcie potravín. Veľmi dôležité je spestrenie tak rastlinnej, ako aj živočíšnej produkcie a oživenie zdevastovaného potravinárskeho priemyslu, kde sa niektoré spracovateľské odvetvia takmer rozpadli.

Kto je Vlčan

Samuel Vlčan pôsobil ako druhý štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Na tomto poste však zotrval iba tri mesiace. Vláda ho vymenovala 19. apríla, úrad opustil 15. júla 2020. „Je to jeho rozhodnutie, ktoré rešpektujem. Ďakujem mu za jeho vykonanú prácu a želám mu na ďalších pracoviskách veľa úspechov,“ reagoval vtedy na jeho odchod minister Ján Mičovský. V gescii Samuela Vlčana boli sekcie rezortnej politiky pôdohospodárstva, legislatívy, analýz a výkazníctva, poľnohospodárstva, programov cezhraničnej spolupráce, potravinárstva a obchodu a Inštitút pôdohospodárskej politiky.

Samuel Vlčan vyštudoval medzinárodné vzťahy na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. Právnické vzdelanie získal na Univerzite Komenského v Bratislave. Počas pracovnej kariéry pôsobil v oblasti práva a bankovníctva. Viedol právne oddelenia HVB Banky a Slovenskej sporiteľne. Bol členom predstavenstva Slovenskej sporiteľne.

Exekutívny rozvojový program pre vrcholových manažérov absolvoval na University of California v Berkeley (USA). V Bosne a Hercegovine bol generálnym manažérom zodpovedným aj za regionálne organizačné a finančné riadenie spoločnosti Hypo Alpe-Adria Bank. Následne pôsobil na pozícii generálneho manažéra Sberbank Slovensko. Do funkcie štátneho tajomníka prechádzal z postu výkonného riaditeľa spoločnosti WP TECH, ktorá na Slovensku pôsobí v oblasti priemyselnej výroby.

(sita)

Čo čaká novica

Treba dotiahnuť nekonečne dlho trvajúce pozemkové úpravy, ktoré sú kľúčom k tomu, aby konečne ľudia mali posceľované pozemky. Naostatok by sa tak dal realizovať aj Mičovského sen o fragmentácii poľnohospodárskej krajiny. Pod ňou mal na mysli celý súbor opatrení vedúcich k inému, ohľaduplnejšiemu, hospodáreniu na pôde. Tam, kde sú však rozdrobené pozemky, nejasné vlastníctvo k nim, ťažko budovať remízky, vetrolamy, aleje. Naozaj poľnohospodárska krajina ich potrebuje, aby lepšie odolávala klimatickej zmene, a to sa dá dosiahnuť aj spestrením produkcie. Lenže na všetko treba vytvoriť podmienky.

Mičovský sa do zmien pustil s bubnom na zajace. Vyčítal poľnohospodárom napríklad vysoké zastúpenie repky na pôde. Lenže dramatickému zjednodušeniu osevných postupov predchádzal rozpad živočíšnej výroby, pokles stavov ošípaných zhruba na jednu štvrtinu a dobytka na menej ako jednu tretinu. Útek od živočíšnej výroby súvisel aj s privatizáciou potravinárstva, rušením závodov a nachádzaním nových podnikateľských aktivít.

Podniky záchranu uvideli v repke, kukurici a ich premene na biopalivá, čo bola oficiálna politika EÚ. Ak niekto tento krok poľnohospodárom vyčítal, ak si nevšimol, ako skončila Palma-Tumys po predaji finančnej skupine, nevedel, o čom hovorí. Poľnohospodárstvo je aj o podnikaní, o výnosnosti, a tá v nemalej miere rozhodla, spolu so spôsobom transformácie družstiev či privatizácie štátnych majetkov, o súčasnej podobe poľnohospodárstva.

Slovensko má jedny z najväčších poľnohospodárskych podnikov v Európskej únii. Také sú však aj v Česku, aj na území bývalej NDR a vznikajú aj vo Francúzsku. Myslieť si, že malovýroba je spásou, je trochu zjednodušujúce. Táto krajina a jej poľnohospodári sa naučili veľkovýrobe v dôsledku kolektivizácie. Boli to synovia roľníkov, ktorých otcov často označovali za kulakov. Dve generácie vysokoškolákov odchovaných SPU v Nitre a Univerzitou vetinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach vcelku dobre manažovali družstvá. Až tak dobre, že keď ich uvideli po roku 1990 experti zo Západu, boli prekvapení dosiahnutou úrovňou, v obilninárstve predovšetkým.

Panta rei, všetko plynie a mení sa. Už v antike to vedel Platón. Dnešné veľké podniky nie sú zmodernizovanými družstvami podielnikov, zväčša sa premenili na akciovky, eseročky či veľké rodinné farmy. Či sa to niekomu páči, alebo nie, treba to jednoducho rešpektovať. To, že z nich vznikali veľké konglomeráty, bol dôsledok rozpadu a prieniku voľného finančného kapitálu či už zo zahraničia, alebo z domácich zdrojov do finančne oslabených družstiev. Lákali ich, samozrejme, dotácie, umožňujúce návratnosť peňazí investovaných do kúpy podnikov. Ale nezabúdajme: tieto podniky produkujú stámilióny litrov mlieka a posledné bravčové na Slovensku.

Ako s nimi naložiť? To je citlivá politická, ekonomická i zahraničnopo­litická otázka, o ktorej sa, nevedno prečo, neveľmi hovorí. Ale je tu viac či menej viditeľná a treba si poctivo odpovedať na to, ako ďalej.

Heger vybral iného, stiahol minister demisiu neskoro?

Dosluhujúci minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO) v pondelok demisiu spred vyše týždňa stiahol. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) sa však medzitým s prezidentkou Zuzanou Čaputovou dohodol na inom kandidátovi. Má ním byť Samuel Vlčan. Práve o ňom sa hovorilo hneď po Mičovského demisii. Ide o bývalého štátneho tajomníka, ktorý však od odchádzajúceho ministra utiekol pred rokom na Úrad vlády.

„Keďže Ján Mičovský svoju demisiu už doručil do Kancelárie prezidenta a Ústava SR nepozná úkon jej späťvzatia, prezidentka sa rozhodla demisiu ministra prijať a na základe návrhu premiéra Eduarda Hegera vymenuje do funkcie nového ministra Samuela Vlčana,“ odkázal jej hovorca Martin Strižinec. A to už v utorok. Návrh na nového ministra doručil premiér Čaputovej ešte minulý piatok.

Podobná situácia sa stala i za bývalého prezidenta Andreja Kisku. Vtedy svoju demisiu ohlásil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (Smer) po tom, ako vláda neschválila pakt OSN o migrácii a nikomu neschválila účasť na summite v Marrákeši. Po rokovaní koalície Lajčák demisiu schválil, čo vzal vtedy prezident na vedomie.

„Mičovský ohlásil svoju demisiu, následne sme hľadali jeho nástupcu. V piatok som odovzdal finálne meno pani prezidentke, s ktorou som sa dnes stretol. To meno je Samuel Vlčan. V najbližších dňoch prebehne jeho vymenovanie,“ povedal Heger. Dodal, že Mičovského vyhlásenie vníma ako milé gesto v reakcii na ľudí, čo ocenili jeho prácu. „Chcel to dať ako poďakovanie, že tejto oblasti zostáva verný,“ povedal premiér.

Hegerovo rozhodnutie schvaľujú i liberáli. „Rešpektujeme rozhodnutie pani prezidentky, ktorá po dohode s premiérom Eduardom Hegerom vymenuje Samuela Vlčana do funkcie ministra pôdohospodárstva,“ odpovedal na otázku súvisiacu s Mičovského stiahnutou demisiou hovorca SaS Ondrej Šprlák.

O odvolanie Mičovského žiadal Hegera i mimoparlamentný Hlas. Ak by to neurobil, jeho poslanci by sa ho pokúsili odvolať v Národnej rade. „Minister Mičovský zo seba urobil nesvojprávnu a smiešnu figúrku a stal sa ďalším symbolom totálneho chaosu a cirkusu v podaní vládnej koalície,“ povedala hovorkyňa strany Hlas Patrícia Medveď Macíková. Mičovský je šiestym ministrom vládnej koalície, ktorý z demisie ako ústavnoprávneho aktu mimoriadnej sily urobil zdrap papiera, dodala.

(eko)

Skoncovať s chaosom

O možnosť podnikať sa hlási nová generácia poľnohospodárov s predstavou, že vybudujú rodinné hospodárstva. Je to ušľachtilé, ale koľkí z nich – ide cca o tisíc až dvetisíc ľudí – majú dosť pôdy a aj s prípadnými štedrejšími dotáciami dosť prostriedkov na ich vybudovanie?

To, čo stihol urobiť odchádzajúci minister pôdohospodárstva Ján Mičovský, je naozaj málo. Vôbec sa mu nepodarilo získať ani len jedno jediné euro z plánu obnovy a stále jasne nevidno podobu Strategického plánu k Spoločnej poľnohospodárskej politike na nové programovacie obdobie. Hovorí sa, že Mičovský de facto rok žil z toho, čo mu tam zanechal Vlčan, keď od neho po pár týždňoch odišiel na Úrad vlády. Práve nový minister bude musieť nájsť východisko, ako sa dostať zo slepej uličky.

„Máme päť minút po dvanástej, nemôžeme nečinne prešľapovať na mieste a pozerať sa na to, čo sa deje. Dva týždne sme bez vedenia ministerstva. Skutočne už nevieme, čo si máme o tejto absurdnej situácii myslieť. Ináč ako chaos nad chaos sa to nazvať nedá,“ reagoval predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Najväčšia zo samosprávnych organizácií nevyjadrila Mičovskému podporu, "lebo jeho viac ako ročné pôsobenie v pozícii ministra bolo odrazom absolútnej neodbornosti, nekoncepčnosti prijímaných rozhodnutí a vytvárania výraznej nervozity medzi samotnými poľnohospodármi a potravinármi.“

Ak sa Mičovský odvolával na podporu súkromných hospodárov, potom ho muselo sklamať vyhlásenie Spolku farmárov Slovenska a Vidieckej platformy, ktoré združujú väčšinu malých a rodinných poľnohospodárov. Anna Balková v ich mene povedala, že boli zdesení vystúpením ministra pôdohospodárstva.

"Nie je pravda, že ho podporujú stavovské organizácie v rezorte, nie je pravda, že ho presviedčajú o tom, aby demisiu stiahol. Viac ako rok tvrdíme, že smerovanie MPaRV pod vedením J. Mičovského ide nesprávnym smerom a potrebuje zásadnú očistu a zmenu kurzu. Okrem úzkej skupinky ľudí, čo stoja okolo aktuálne obvineného F. Oravca a okrem ľudí, ktorých do funkcií vymenoval sám pán minister Mičovský, nenájde sa jediná stavovská organizácia, ktorá by ho presviedčala o jeho zotrvaní,“ povedal Balková pre Pravdu.

Do Samuela Vlčana vkladá Balková, a zrejme nielen ona, veľké nádeje. "Pán Vlčan má našu podporu a sme pripravení aktívne rezortu pomáhať. Veríme, že ako skúsený krízový manažér sa obklopí odborníkmi a začnú najdôležitejšiu záchrannú akciu pôdohospodárstva.“

Vlastná stolička je bližšia ako sľuby, tvrdí Hlas

Podávanie a následne sťahovanie demisií, ktoré táto vládna koalícia zaviedla, je podľa mimoparlamentnej strany Hlas absolútnym výsmechom štátu a jeho inštitúcií. „Ján Mičovský i hnutie OĽaNO nás presviedčali, že jeho ohlasovaný odchod je ukážkovým prejavom politickej kultúry a striktným odmietnutím korupcie, ktorej sa mala dopustiť ministrova nominantka v Slovenskom pozemkovom fonde,“ povedala hovorkyňa strany Hlas Patrícia Medveď Macíková.

Stiahnutie demisie sa dá interpretovať jediným spôsobom, dodala – ak ide o vlastnú stoličku, sú nominanti OĽaNO schopní tolerovať hocičo, aj korupciu, proti ktorej pred voľbami toľko sľubovali bojovať. „Minister Mičovský zo seba urobil nesvojprávnu a smiešnu figúrku a stal sa ďalším symbolom totálneho chaosu a cirkusu v podaní vládnej koalície,“ povedala Medveď Macíková.

Ak sa raz niekto rozhodne, že voči sebe vyvodzuje politickú zodpovednosť a nechce už riadiť zverený rezort, nemá vo svojej funkcii podľa Hlasu čo hľadať. „Hlas preto vyzýva premiéra Eduarda Hegera, aby Jána Mičovského bezodkladne zo svojej funkcie odvolal,“ povedala Medveď Macíková. Ak sa tak nestane, poslanci Hlasu okamžite opätovne spustia proces na vyslovenie nedôvery ministrovi v Národnej rade Slovenskej republiky, dodala.

Odchod Jána Mičovského bol jediným možným riešením jeho absolútne nezvládnutého riadenia ministerstva pôdohospodárstva. Svojou demisiou sa minister vyhol odvolávaniu v parlamente, no napokon predviedol frašku, aká na Slovensku nemá obdobu. Odchádza z funkcie s obrovskou hanbou a zanecháva po sebe spúšť v jednom z kľúčových rezortov, zodpovedných za obnovu a rozvoj vidieka. Jeho dnešný zúfalý ťah s pokusom o stiahnutie demisie je dôkazom, že keď ide o vlastnú stoličku, nemajú nominanti OĽaNO zrazu problém ani s korupciou, proti ktorej sľubovali pred voľbami bojovať. Ján Mičovský je šiestym ministrom vládnej koalície, ktorý z demisie ako ústavnoprávneho aktu mimoriadnej sily urobil zdrap papiera.

(eko)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
303 debata chyba
Viac na túto tému: #Mičovský #demisia