Už niekoľko mesiacov dražie pšenica na svetových trhoch a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by nová úroda priniesla cenový odmäk. Mlynári žiadajú, aby odberatelia za múku platili viac. Spokojní by boli s desaťpercentným zvýšením. Spotrebiteľ by vraj zdraženie vzhľadom na klesajúcu spotrebu múky nemal príliš pocítiť, šlo by o pár centov.
Rola múky na slovenskom jedálnom lístku sa za posledných tridsať rokov naozaj výrazne zmenila. Ešte v roku 1989 sa jej v rôznych podobách pekárenských a cestovinárskych výrobkov skonzumovalo 110 kilogramov priemerne na obyvateľa. Odvtedy podiel jedál z obilnín rýchlo klesá. Na začiatku minulého desaťročia našinci zjedli 84,4 kilogramu obilnín v podobe múky, v roku 2019 to však už bolo len 73,4 kilogramu, o 25 kilogramov menej, ako je odporúčaná dávka spotreby (98,5 kilogramu).
Čítajte viac Ceny múky pôjdu pravdepodobne nahor
Na nenahraditeľnosť múky vo výžive si všetci spomenuli, keď vlani prepukla prvá vlna pandémie COVID-19. Ľudia v panike nakupovali múku a spolu s ňou droždie, pretože doma upečený chlieb a koláče predstavovali železnú istotu aj pre tých, ktorí v domácnostiach dovtedy nič nevypekali. Koniec roka však priniesol prekvapujúce zistenie. Celkove sa vlani predalo ledva toľko múky čo rok predtým, ba ešte o čosi menej.
V zimných a jarných mesiacoch roka prišlo ďalšie prekvapenie v podobe rastu cien obilnín. Na trhy s obilím zaútočili čínski a arabskí obchodníci, ale aj voľný špekulačný kapitál. A výsledok? Cena pšenice aj na Slovensku zdolala hranicu 200 eur za tonu. A keďže 70 až 80 percent nákladov pri výrobe múky tvorí surovina, teda pšenica, raž, ovos, usilujú sa teraz mlynári premietnuť zdraženie do celého sortimentu múk.
Cena (ne)hrá rolu
Ako vyzerá ponuka múk a mlynských výrobkov na pultoch? Sortiment je oproti minulosti široký a ceny, pokiaľ ide o tri základné múky – hladkú, polohrubú a hrubú – sú prijateľné. Značkové múky známych slovenských mlynov sa predávajú kilogram po 57 až 59 centov. Kto ide po cene, tomu ponúkajú obchodné reťazce pod svojimi privátnymi značkami všetky tri typy múk v jednotnej cene 33 až 35 centov.
Okrem hlavného múčneho prúdu sú tu rôzne špeciálne múky. Napríklad semolinová múka, ktorá je zomletá z tvrdej pšenice. Bez jedného centa stojí kilogram euro a medzi milovníkmi zdravej výživy obľúbená špaldová múka je ešte drahšia, jej cena sa šplhá k 1,80 eura za kilogram. Pri prieskume cien obchodných reťazcov vidno dve skupiny spotrebiteľov, kým staršia generácia je verná tradičnej ponuke koláčových múk, stredná a mladšia nakupuje aj ražnú chlebovú múku, pohánkové, kukuričné a iné múky.
„Cena nehrá pre mňa rolu, dôležitejší je zdravotný efekt a, pravdaže, chuť toho, čo si doma z múky pripravím,“ povedala mladá spotrebiteľka vkladajúca si do košíka múku zo špaldovej pšenice. Zato seniorka poctivo rátala, koľko ju múka stojí. „Za cenu drahej špaldovej mám tri kilogramy múky, z ktorej pečiem celý život, a dodala, že jej nie je jedno, koľko múka stojí. Mlynári musia reflektovať jednak meniace sa spotrebiteľské zvyklosti a, samozrejme, kalkulovať, koľko na mletí múky zarobia. S aktuálnymi cenami múky sú nespokojní.
„Podľa Správy o trhu s obilninami a zemiakmi za marec 2021 bola priemerná nákupná cena potravinárskej pšenice od slovenských producentov takmer 200 eur, čo bol nárast oproti marcu 2020 bezmála o jednu štvrtinu. Samotné ceny múky však takéto zdraženie obilnín nekopírujú. Priemerné odbytové ceny pšeničných múk na výrobnú spotrebu sa v marci 2021 oproti marcu 2020 nielenže adekvátne nezvýšili, ale dokonca poklesli,“ porovnal cenový vývoj za posledný rok tajomník Slovenskej spoločnosti mlynárov Ondrej Šaling.
Čítajte viac Nákupná cena surového kravského mlieka sa v apríli takmer nezmenila
Karty rozdajú burzy a počasie
Mlynári upozorňujú, že kým ceny iných výrobkov sa pohli smerom nahor bez veľkých diskusií, o čom svedčí napríklad zdraženie rastlinných olejov, cena múky zmrzla a ekonomika odvetvia je v červených číslach. Naposledy boli mlynári ziskoví v roku 2016. Odvtedy sú v mínuse, a ak nemá odvetvie padnúť na kolená, potrebuje dostať za svoj produkt primeranú sumu garantujúcu nielen holé prežitie, ale umožňujúcu aj technologické inovácie.
Lenže zvýšenie cien musia akceptovať obchodní partneri mlynárov. Obchodné reťazce však považujú ceny múk, najmä svojich privátnych značiek, za nedotknuteľné. Podobne ako pri rožkoch aj pri múke tvrdo vyjednávajú. Situácia podľa šéf Spolku slovenských mlynárov Petra Močka podišla k hranici, keď už mlynári nie sú z ekonomických dôvodov ochotní znášať aktuálne ceny.
Pred pár dňami oznámili, že zvýšia ceny. Rokovania o nich by sa mali odohrať v júli a v auguste. To, či mlynári uspejú, ukážu výsledky žatvy, a to nielen na Slovensku, ale na globálnom trhu. Posledné správy z búrz hovoria stále o vysokých cenách pšenice. V máji sa pohybovali na chicagskej aj parížskej burze v rozptyle od 235 do 250 eur za tonu. Slovenskí poľnohospodári, ktorí vlani zasiali menej pšenice ako po iné roky kvôli extrémne mokrú jeseň, sú zatiaľ v odhadoch úrod opatrní.
„Ešte stále je predčasné hovoriť o množstve aj kvalite úrody. Predbežne by sme sa mohli dostať zhruba na trojročný priemer produkcie. Máj obilninám pomohol, no aké bude zrno, to ukážu najbližšie týždne. Rátame však, že do ceny pšenice sa pri aktuálnom zvýšenom dopyte nepochybne premietnu rastúce náklady na osivá, hnojivá, ochranu a napokon i znížená dotačná podpora,“ povedal Peter Marko zo Združenia pestovateľov obilnín.
Náklady skloňujú aj mlynári. Upozorňujú na postkovidový rast cien všetkých vstupov – od papierových obalov cez lepidlá až po recyklačné poplatky. Takže bude to spotrebiteľ, ktorý napokon bude musieť za múku zaplatiť viac?
Čítajte viac Milosť pre slovenskú bravčovinu
Čerstvé, ale z mrazeného cesta
Priama úmera medzi cenou na pulte a rastúcimi vstupmi však celkom neplatí. Do hry totiž vstúpil nový fenomén, pečenie chleba, pečiva a koláčov z dovážaného mrazeného cesta. Práve to aspoň doteraz držalo cenu múky, ale aj chleba a pečiva viac v medziach, ktoré si vytýčili obchodné reťazce a nie mlynári a pekári.
„Len v priebehu roku 2018 sa na Slovensko doviezlo vyše 45-tisíc ton výrobkov z mrazeného cesta. Trend ich dovozov silnie z roka na rok,“ povedal Močko. Takzvané „dopekance“, ktoré ponúkajú pekárničky obchodných reťazcov, majú medzi kupujúcimi úspech.
„Ľudia vstúpia do predajne, ovanie ich vôňa čerstvo upečeného chlebíka či pečiva a vôbec neuvažujú nad tým, že to nie je pravý čerstvý výrobok, ale pochádza aj z niekoľko mesiacov zmrazeného cesta. Kúpia si ho, lebo naň dostali neprekonateľnú chuť,“ opisuje pozadie komerčného úspechu dopekaných mrazených výrobkov Peter Močko. Dodáva, že mrazené cesto spolu s dovozom zahraničných múk, ale aj meniacimi sa spotrebiteľskými zvyklosťami, negatívne ovplyvňuje výrobu múky na Slovensku. Medzi rokmi 2013 až 2019 poklesla takmer o 67-tisíc ton, čo je už citeľný výpadok.
Čítajte viac Čo pečú babičky, čo dcéry a čo vnučky
Svoje vyvážame, cudzie dovážame
Slovensko vyrobí ročne takmer dva milióny ton pšenice. Väčšinu z nej vyvezie a obratom dováža napríklad cestoviny z Talianska. Je to zjavne nevýhodný obchod, ktorý degraduje krajinu do polohy producenta surovín. Ako zvýšiť pridanú hodnotu? Niektoré mlyny už začali mlieť tvrdú pšenicu a predávať múku do zahraničia. Dobrým príkladom je spoločnosť O. F. Mill zo Sládkovičova, ktorá semolinu, múku z tvrdej pšenice, predáva do Talianska, Švajčiarska, Rakúska, Poľska či do ČR.
Šancou pre slovenské mlyny môže byť aj príchod známeho výrobcu croisantov a iného pečiva gréckej spoločnosti Chipita, ktorá otvára prevádzku v Kostolných Kračanoch neďaleko Dunajskej Stredy. „Budú potrebovať okolo 40-tisíc ton múky, je to príležitosť pre mlynárov, ktorú by sme mali využiť. Takto by sa slovenská múka dostala prostredníctvom hotových výrobkov aj na zahraničné trhy,“ myslí si Peter Močko.
Ak má slovenské mlynárstvo prežiť a prispieť k väčšiemu zhodnocovaniu suroviny, mal by sa po novom pozrieť na rozvoj tohto sektora aj štát. „Už roky počúvame o posilnení sebestačnosti, ale konkrétne kroky sú dosť rozpačité. Nová výzva na podporu potravinárstva prichádza s tvrdými ekonomickými kritériami, ktoré po desaťročia oslabovaný sektor nie je schopný plniť ako štandardné priemyselné odvetvia.
Ak sa máme pohnúť z miesta, potrebujeme selektívnejší prístup, aby investície podporované z verejných zdrojov boli pre potravinárov dostupnejšie,“ upozorňuje tvorcov rozvojových stratégií šéf Spolku slovenských mlynárov Peter Močko.