Mičovského zápas o spravodlivejšie, zdravšie, výkonnejšie, všestrannejšie pôdohospodárstvo sa skončil ako boj Dona Quijota s veternými mlynmi. Iróniou osudu je, že sa nabodol takrečeno na vlastnú zbraň, keď uveril manažérskemu aj životnému príbehu Gabriely Bartošovej, že je správnym človekom, ktorý očistí Slovenský pozemkový fond (SPF) od korupcie. Po Pôdohospodárskej platobnej agentúre išlo o druhé najväčšie korupčné centrum.
Pozemkový fond vznikol rok pred zánikom Československa a do vienka dostal správu poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve štátu a zároveň nakladanie s pozemkami neznámych vlastníkov. Táto inštitúcia spravujúca dovedna bezmála pol milióna hektárov pôdy priťahovala od prvej chvíle k sebe zraky všetkých podnikateľov nielen v poľnohospodárstve, ale aj čerstvo utvorenej vrstvy developerov.
Po prijatí reštitučného zákona (1991) sa dal do pohybu dovtedy mŕtvy obchod s pôdou a SPF sa stal kľúčovým hráčom. Najmä preto, že prenajímal veľkú časť pôdy, určoval výšku nájomného, ale robil aj zámeny pôdy, vyplácal náhrady za ňu. Bolo len otázkou času, kedy jeho predstaviteľov začnú v divoko vznikajúcej kapitalistickej spoločnosti korumpovať.
Bartošová nebola prvá, na ktorú si posvietili orgány činné v trestnom konaní. Pred pár rokmi rezonovali aj iné veľké kauzy, pre jednu z nich dokonca padla jedna ministerská hlava.
Jednu dobehla minulosť, druhého dôverčivosť
Mičovský, antikorupčný bojovník s reputáciou Bielej vrany vedel, že na čelo fondu musí postaviť človeka, ktorý rozbije bank. Novinárom vysvetľoval, že kolegovia z OĽaNO mu poradili Gabrielu Bartošovú. Pracovala vo fonde už predtým, ale odišla z neho, povedané Mičovského slovami, ako malý (proti)korupčný bojovník. V tom čase však už mala byť Mičovského favoritka v hľadáčiku NAKA, a to za prácu počas svojho prvého pôsobenia v pozemkovom fonde. Nehľadiac na to sa stala generálnou riaditeľkou. Pomohla Mičovskému presadiť kontroverzné razantné zvýšenie nájomného za pôdu a dobre si počínala pri výkupe pozemkov pod diaľnicu. Minister mohol byť spokojný.
Lenže v máji NAKA zatkla niekoľko ľudí z fondu, medzi nimi predposlednú aj súčasnú, už odstúpivšiu generálnu riaditeľku. Polícia jednu aj druhú podozrieva, že si na svojich postoch nepočínali, ako sa patrí na štátnych úradníkov. Zároveň vyšlo najavo, že Bartošová, ako povedal Mičovský, "mala osobný ľudský príbeh mladého dievčaťa“, hrdinom ktorého bol Miloš Kaštan, černákovský mafián, muž súdený za niekoľko vrážd. To síce ministra zarazilo, ale nezabránilo mu Bartošovú vymenovať. V hre pritom mal byť údajne ešte jeden kandidát na post šéfa pozemkového fondu, ale napokon u Mičovského zvíťazila Bartošová.
V utorok sa verejne kajajúci Ján Mičovský rozhodol, že 31. mája odíde z postu ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Zanecháva po sebe prinajmenšom rozpačité dojmy. Nehľadiac na to, že celá koalícia oceňuje jeho boj s korupciou, predovšetkým odhalenia z kauzy Dobytkár, opozícia hovorí, že na čelo rezortu sa dostal rojko, ktorý nerozumie odvetviu. Ešte tvrdší sú v hodnoteniach poľnohospodári, ktorí odstupujúcemu ministrovi vyčítajú nielen to, že nedokázal zaradiť do plánu obnovy ani jednu z požiadaviek, ale premrhal vzácny čas potrebný na tvorbu strategického plánu. Paradoxne, v tomto sa zhodujú so samosprávou aj koaliční spojenci OĽaNO – Sme Rodina a SaS.
Rozvrátený rezort
Poľnohospodári, veľkí či malí, sa zhodujú, že Mičovský zanecháva po 15 mesiacoch snahy o očistu rozvrátený rezort. Ľudia, ktorí s ním prichádzali do pracovného kontaktu alebo sa stretli ako poslucháči počas jeho pracovných výjazdov, sa zhodli na tom, že žil v jednej veľkej bubline a chýbal mu zmysel pre realitu. Zostali po ňom veľké slová a množstvo nevyriešených problémov.
Na prvom mieste je to podmienečná akreditácia Pôdohospodárskej platobnej agentúry, cez ktorú tečú do pôdohospodárstva stámilióny eur ročne. Bez nich malí ani veľkí poľnohospodári jednoducho nevedia existovať. Ďalšou organizáciou, ktorá je v rozvrate, je podľa slov Emila Machu, predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Slovenský pozemkový fond.
Macho vyčíta ministrovi, že hoci je už koniec mája, Slovensko stále nemá vypracovaný Strategický plán pre pôdohospodárstvo. Nie je tam nič poriadne hotové, sú tu obrovské problémy v nastavení štátnych pomocí, nedoriešeným zostáva spolufinancovanie II. piliera. To vyčíta ministrovi aj predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo Jaroslav Karahuta (Sme rodina). V pondelok sa malo na koaličnej rade rozhodnúť, či rezort dostane z národných zdrojov do druhého piliera financovanie v rozmere od 20 do 45 percent. Otázka zostala v lufte. Mičovský ako už mnoho ráz predtým nepochodil. Nečudo, že mu prischla prezývka rozprávkar.
"Vidiek je nervózny, pretože stráca nádej na budúcnosť,“ tak zhodnotil Mičovského prínos Jaroslav Karahuta, ktorý si posťažoval, že po celý čas viazla na linke ministerstvo a parlamentný výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie komunikácia.
Tímlíderka strany SaS pre agropotravinárstvo Jarmila Halgašová povedala pre denník Pravda, že "keby sme mali v programovom vyhlásení len transparentnosť, pán Mičovský by obstál veľmi dobre. Naše ambície uvedené v programovom vyhlásení vlády sú podstatne väčšie. Pán minister preberal rezort v zlom stave a vysporiadanie sa s minulosťou nastavenie nových pravidiel určite nejaký čas trvá. V prvom rade však chceme konečne zvyšovať potravinovú sebestačnosť Slovenska. Tu mi chýbala väčšia dravosť, schopnosť jasne formulovať plány a ciele, väčšia akcieschopnosť.“
Podľa Halgašovej to najlepšie bolo vidno, keď sa dostali do vecnej kolízie ministerstvá pôdohospodárstva a životného prostredia. Tu akoby minister Mičovský vždy ťahal za kratší koniec, a to sú obaja z rovnakej strany. Zarazilo ju, že minister Mičovský nemal podporu vo vlastných radoch.
Hľadá sa nástupca
Kto bude novým ministrom? Na stretnutí s novinármi minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO) vyslovil meno svojho prvého štátneho tajomníka Martina Fecka, ktorého označil za senzačného človeka. Lenže byť senzačným to poľnohospodárom nestačí. Musí to byť isteže človek bezúhonný, ale s autoritou profesionála, ktorého rešpektujú veľkí aj malí, hovorí predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho a šéf pôdohospodárskeho výboru Jaroslav Karahuta (Sme rodina) k tomu dodáva, že pokiaľ na post ministra nastúpi silný krízový manažér, 15 mesiacov strateného času sa bude dať dobehnúť.
"Rozhodnutie o budúcom ministrovi je plne v rukách koaličného partnera,“ vyhlásila Jarmila Halgašová zo SaS. Určite na Slovensku máme dostatok schopných ľudí, ktorí by sa mohli ujať tejto funkcie. Z môjho pohľadu by to určite mala byť osobnosť s manažérskymi schopnosťami a politická autorita v rezorte, koalícii, ako aj vo vlastnej strane. Je to veľmi dôležité preto, že podľa nominácie vyšleme ako koalícia signál, či to s potravinárom a poľnohospodármi myslíme vážne, alebo máme očakávania znížiť.“
Kto by mohol byť oným schopným krízovým manažérom a súčasne vizionárom, ktorý vyvedie rezort z hlbokej krízy, kde zoči-voči sebe stoja rozdelení veľkí a malí poľnohospodári, mladí, rodinní a začínajúci? Kto povie, že namiesto rozdielov treba hľadať k sebe mosty?
V tejto súvislosti sa skloňujú dve mená – Samuela Vlčana, bývalého štátneho tajomníka, ktorý však od Mičovského utiekol pred rokom na Úrad vlády, vtedy ešte k Matovičovi, alebo meno súčasného štátneho tajomníka Andreja Gajdoša. Sú v dobrom veku a zrejme si uvedomujú, že štruktúra podnikov, ktorá je odrazom historického vývoja, si vyžaduje nie revolučné, ale evolučné riešenie.
Rola roľníckych samospráv
Minister je nepochybne kľúčovým hráčom na čele každého rezortu. Jeho prirodzenými partnermi sú samosprávne organizácie. Na Slovensku okrem najväčšej komory – poľnohospodárskej a potravinárskej však máme ešte niekoľko ďalších, nehovoriac o profesionálnych zväzoch. Ako je to typické pre potomkov Svätopluka, ustavične vznikajú nové, ktoré majú lepšie vystihovať potreby svojich členov.
Rakúsko, Holandsko, Dánsko si pritom vystačia s jednou komorou. Možno je to preto, že tieto krajiny neprešli kolektivizáciou, ktorá aj tridsať rokov po novembri 1989 rozdeľuje poľnohospodársku a potravinársku komunitu.
"Dnes si hocikto urobí 7-, 8-členné združenie a nominuje sa do pozície obhajcu záujmov poľnohospodárov. Každý z týchto subjektov by mal deklarovať, koho vlastne reálne zastupuje , akú má silu a aký je skutočný prínos skupiny, ktorú reprezentuje pre Slovensko,“ povedal na margo fragmentácie samosprávnych organizácií predseda SPPK Emil Macho.
Najväčšia z komôr chce podľa Macha ponúknuť platformu spolupráce pre všetky formy podnikania. "Chceme byť tými, ktorí budú zjednocovať rozdrobené samosprávy. Zdôraznil, že vo vyspelých krajinách je jedna silná agrárna komora, ktorá má aj predĺžený výkon štátnej moci. Východiskom zo slepej uličky nie je podľa neho desať samosprávnych organizácií, z ktorých každá bude hovoriť niečo iné… Tmelom spolupráce musí byť podľa Macha to, že malí hospodári musia byť pozitívne diskriminovaní, musia mať trochu lepšie podmienky ako veľkí a veľkí to musia rešpektovať. Len takto vieme veci pohnúť dopredu. Verím, že sa dokážeme zjednotiť,“ povedal Macho a dodal, že viera je to posledné, čo ešte poľnohospodárom zostáva.
(sd)