Únia chce koniec klietkového chovu. Zdražejú vajíčka?

Vajíčka už iba od „šťastných sliepok“ a hovädzie a bravčové mäso zo zvierat, ktoré nepoznali stres z malého uzavretého priestoru. Skončí sa éra klietkového chovu? Až 1,4 milióna občanov Európskej únie a viac ako 140 uznávaných vedcov, ktorí sa podpísali pod výzvu s názvom Koniec doby klietkovej (v origináli End the Cage Age) by bolo za. A podľa výsledkov prvého verejného vypočutia v Európskom parlamente, ktorého sa okrem iniciátorov zúčastnili aj samotní eurokomisári, to vyzerá, že táto myšlienka je blízka viacerým. A to nielen z radov Európskej únie, ale aj odbornej verejnosti. O niečo ťažšie je však nájsť spoločnú reč s farmármi a hydinármi.

28.04.2021 05:00
debata (27)

„Občianska iniciatíva je prejavom dopytu a ochoty podporovať tieto alternatívy. Nižšia cena klietkových chovov je možná len za predpokladu natlačenia zvierat do stiesnených priestorov a vážneho obmedzenia ich etologických potrieb,“ hovorí europoslanec Michal Wiezik (SPOLU). Odpor voči takýmto praktikám zo strany verejnosti rastie. Navyše situácia je problematická aj z hľadiska platných legislatívnych noriem pre životné podmienky chovaných zvierat, dodáva europoslanec.

V klietkach sa v súčasnosti v Európskej únii chová približne polovica sliepok. V halách tretina a výbeh má len desatina z nich. V prípade všetkých zvierat ide až o 300 miliónov kusov. V iniciatíve tak občania únie vyzvali Brusel, aby ukončil chov v klietkach a navrhol právne predpisy zakazujúce ich použitie.

Málo miesta na život

Načo ale klietky vôbec máme? Bežne sa používajú na oddelenie zvierat, ktoré sú v podstate sociálne. Napríklad králiky, teľatá do ôsmich týždňov či prasnice na začiatku tehotenstva. Pri chove na mäso či vajcia, naopak, umiestňujeme zvieratá vo veľkom priestore, ale natesno. „Životný priestor jedného zvieraťa je často definovaný plochou s rozmerom hárku A4. Klietky nikdy nemôžu poskytnúť dobré životné podmienky, ani pri najlepšom možnom manažmente chovu,“ hovorí Wiezik.

Zle zvieratám chce skutočne málokto. Otázka však je, čo by rozlúčka s klietkami farmárov stála. To je najväčšia obava nielen tých európskych, ale aj slovenských. „Tento návrh popiera základnú logiku vychádzajúcu z dlhoročných praktických skúseností chovateľov. Pokiaľ by sa nosnice mali v klietkových chovoch zle, tak by bol v takýchto chovoch zaznamenaný vysoký úhyn nosníc a nízka produkcia vajec,“ vysvetľuje Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), ktorej členom je aj Únia hydinárov Slovenska. Navyše kvalita a zloženie vajec nezávisia od spôsobu chovu nosníc, ale od zloženia krmiva, dodáva. „Klietkový chov má svoje opodstatnenie aj z hľadiska bezpečnosti, pretože najbezpečnejšie sú vajcia práve z klietkových chovov, lebo na ich povrchu obsahujú najmenej znečisťujúcich látok,“ hovorí Holéciová.

Pozitívne sa k celej veci nevyjadruje ani rezort pôdohospodárstva. „Vnímame to ako snahu skupiny ľudí, ktorí si dostatočne neuvedomujú súvislosti týkajúce sa významu chovu hospodárskych zvierat a možných dosahov presadzovanej zmeny na obyvateľov Európskej únie,“ povedal hovorca rezortu Daniel Hrežík. Takýto návrh by mohol výrazne ohroziť stabilitu sebestačnosti, ktorú máme napríklad v produkcii vajec na Slovensku, dodáva.

Navyše reálny dopyt po skončení klietkového chovu je podľa agrorezortu o niečo nižší ako tisíce podpisov pod petíciou. „Podľa našich informácií len 11 percent slovenských spotrebiteľov preferuje vajcia z podstielkového chovu. Spôsobuje to možno aj fakt, že cena vajec z podstielkového chovu býva často oveľa vyššia,“ dodáva Hrežík.

Treba peniaze aj čas, tvrdia hydinári

Ak by však nakoniec naozaj došlo k zákazu klietok, farmári by podľa Daniela Molnára, riaditeľa Únie hydinárov Slovenska, potrebovali čas. "Niečo podobné sa udialo približne pred desiatimi rokmi, keď sa robil prechod z neobohatených na obohatené klietky,“ uvádza Molnár. Potrebné by podľa neho preto bolo dlhšie prechodné obdobie, aby sa chovatelia novému návrhu prispôsobili. A, samozrejme, aj adekvátna finančná podpora. Podľa Únie hydinárov sa pri realizačných cenách a v podmienkach Slovenska táto suma pohybuje na úrovni 50 miliónov eur. Sami chovatelia tieto peniaze nemajú.

Podľa europoslanca Martina Hojsíka (Progresívne Slovensko), ktorý je členom pracovnej skupiny zaoberajúcej sa ukončením klietkového chovu, návrh finančnú podporu obsahuje. Jej zdrojom má byť druhý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky. „Tiež budeme finančne podporovať tréning pre farmárov s cieľom odklonenia od klietkového chovu. Konečná forma však bude záležať na ministerstve pôdohospodárstva. To musí nastaviť systém tak, aby vyhovoval tak farmárom, ako aj spotrebiteľom,“ hovorí Hojsík. Rezort hospodárstva však zatiaľ žiadne legislatívne zmeny neplánuje. „Chovy prevádzkované na našom území spĺňajú požiadavky na dobré životné podmienky zvierat podľa európskych právnych predpisov a sú pod neustálym dozorom veterinárnych lekárov,“ hovorí Hrežík.

Možné by to bolo

<A>Podľa analytika spoločnosti Finlord.cz Borisa Tomčiaka je však takáto revolúcia možná a príkladov z praxe je dosť „Ako ukazujú farmári, ktorí už kurčatá vo voľnom výbehu chovajú, tak i takýto chov môže byť ziskový bez výrazného zvýšenia cien pre spotrebiteľov,“ hovorí. Dotácia z únie by podľa neho mohla obsahovať aj pozemky, prípade dotáciu na zariadenia či ploty. „Zároveň je nutné nastaviť prísne pravidlá a ich kontrolu, aby ich farmári neobchádzali,“ dodáva.

Rapídneho zvyšovania cien sa nebojí ani Hojsík, aj keď celkové dáta ku klietkovému chovu zvierat chýbajú. Väčšinou sa zaoberáme len cenami vajec. „V tejto oblasti sme však dramatický nárast cien nevideli. Keď si vezmeme príklad Rakúska po zákaze holých klietok v ruku 2011. A tie zmeny boli marginálne,“ hovorí. Hydinári však majú na vec iný názor. „Každý iný druh chovu je drahší – aj podstielkový chov nosníc, teda podstielkové vajíčka sú drahšie a od nich sú drahšie aj vajíčka od nosníc chovaných vo voľnom výbehu. Spotrebiteľ preto zákonite musí rátať s tým, že po prípadnom zrušení klietkových chovov sa zvýšia ceny,“ hovorí Holéciová. Napokon však pôjde hlavne o to, či ostanú európske vajíčka a mäso aj po zmene podmienok konkurencieschopné. „Preto musíme nastaviť pravidlá na dovoz tak, aby spĺňal požiadavky, ktoré budeme vyžadovať od našich farmárov,“ dodáva Hojsík.

žena, obchod, potraviny, nákup, vozík, ovocie, jablko Čítajte aj Ceny potravín rastú. Zdražel cukor, vajíčka aj pečivo

Možná konkurencia trápi aj agrorezort. „Európska únia je priestor, kde sa chová určitý podiel z celosvetovej populácie potravinových zvierat, pričom jej obyvatelia nemajú reálny dosah na podmienky chovu zvierat v tretích krajinách. Iniciatívy tohto typu predstavujú hrozbu pre potravinovú bezpečnosť a otvárajú priestor pre expanziu tretích krajín, kde úroveň chovu zvierat a ich životné podmienky sú často oveľa horšie, ako je to v únii,“ hovorí Hrežík.

© Autorské práva vyhradené

27 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #vajcia #klietkový chov